1. Prečo má Taliansko referendum o ústavných zmenách?
Od roku 1945 malo Taliansko 63 vlád, nová garnitúra sa tak striedala priemerne takmer každý rok. Preto pre veľkú nestabilitu mnohí politici aj občania vyzývali na veľkú reformu politického systému.
Doterajší dvojkomorový systém totiž spôsobuje, že zákony musia prechádzať v identickej forme Senátom aj Poslaneckou snemovňou. Ak každú z komôr parlamentu ovláda iná strana, čo je aj súčasný prípad, vedie to k nekonečným roztržkám. Aj vládu musia schváliť obe komory.
Hádky spôsobuje aj väčšia moc regionálnych parlamentov, ktorú majú od roku 2001. Taliansky premiér Matteo Renzi sa teraz o veľkú reformu snaží vyhlásením referenda 4. decembra.

2. Čo má referendum zmeniť?
Ak občania v referende zahlasujú za zmeny, oslabí to Senát aj regióny. Senát by bol menej zapojený do vytvárania zákonov, počet senátorov by sa znížil z 315 na sto a vláda by tak mala väčšiu moc. Senátorov by si občania už nevolili, no vybrali by ich regióny.
Renzi si od toho sľubuje väčšiu stabilitu vlády a jednoduchšie prijímanie zákonov. Vznik vlády by zasa zjednodušil bonus v podobe dodatočných poslancov pre víťaza ľudového hlasovania.
Kritici však reforme vytýkajú to, že Taliansko príde o rovnováhu síl.
3. Prečo o referende hovorí celá Európa?
Aj keď sa môže zdať, že ide o referendum s lokálnym významom, taliansky premiér Matteo Renzi vyhlásil, že v prípade neúspechu referenda odstúpi.
Podľa časopisu Economist to bolo neuvážené rozhodnutie, keďže Renzi zmenil referendum na hlasovanie o dôvere jeho vláde, ľavicovo-pravicovej koalícii a ekonomickým reformám. Ak by Renzi odstúpil, môže to znamenať bankovú krízu, ekonomickú stagnáciu a tlak na riešenie migračnej krízy.
“Voľba proti reforme je veľkým rizikom pre európsky finančný sektor. Až osem talianskych bánk by mohlo skrachovať, keďže Renziho plán na záchranu bánk by sa po jeho odstúpení pravdepodobne skončil.
„
Dôvera k prieskumom sa po brexite a výsledkoch amerických volieb znížila. Navyše talianske zákony zakazujú posledné dni pred voľbami zverejňovanie prieskumov.
Tie posledné hovorili o tesnom náskoku tých, ktorí ústavné zmeny odmietajú. Prieskum pre televíziu Agora-Rai3 ukazuje, že proti reformám je 42 percent opýtaných, kým za reformu je 37 percent. Analytici sa zhodujú na tom, že výsledok bude veľmi tesný.