Sprevádzal som turistov 13 rokov po celom svete. Od klasických destinácií až po tie, kam sa veľmi nechodí. Bolo to jedno z najlepších období môjho života.
I keď prácu s ľuďmi považujem za jednu z najťažších, často ma klienti vedeli nabiť pozitívnou energiou a ich zvedavé otázky mňa samého posúvali ďalej a nedovolili mi zaspať na vavrínoch.
Pritrafili sa však aj otázky, pri ktorých som musel zachovať kamennú tvár, ale vo vnútri som sa veľmi smial. Tu je výber niektorých z nich.
1. Ľudia chcú často zažiť krajiny či oblasti, kam nedorazil cestovný ruch. Pritom všetci sme turisti a prinášame zo sebou západnú kultúru. Niekto viac a niekto menej. Cítiť to napríklad v Tibete.
Mnohí si strechu sveta predstavujú tak, ako to videli v zromantizovanom filme „Sedem rokov v Tibete.“ Keď ale uvidia mnícha s telefónom v ruke, povzdychnú si, že tá globalizácia je strašná. Sami si však odfotia mnícha na svoj telefón.
Palác Potala v tibetskej Lhase. (zdroj: flickr/cc/Dennis Jarvis)Pri jednom výlete v Tibete sme išli 2 dni do kláštora mimo hlavného mesta Lhasa. Zažiť únik z civilizácie.
Mnoho ľudí si až na mieste uvedomí, že to tiež znamená nemať elektrinu a mobil. Mladý chalan na vedúcej pozícii v Bratislave sa ma zdesene spýta:
Chcete rozosmiať turistického sprievodcu? (1.) Čítajte „Martin a tu nie je posilňovňa? A ani wifi signál?“ a rozhorčene žiadal okamžitý návrat späť do Lhasy.
Pritom práve on predtým rozdával múdrosti o hnusnej globalizácii.
2. Pri cestách ochutnávame aj domácu stravu. Nie všetko však každému chutí. Vedeli ste, že napríklad bryndzové halušky cudzincom príliš nevoňajú?
Keď som pre japonskú televíziu vysvetľoval, čo je naše národné jedlo, kameraman sa ma priamo spýtal, či národné jedlo môže byť aj takýto hnus.
Cestovatelia dostávajú najväčšie chuťové šoky pri cestách do Číny. Sladkokyslé a ostrokyslé polievky nie sú, slivkové víno nedostať.
Miestna kuchyňa je komplet iná, než to, čo poznáme zo slovenských ázijských bistier.
Najväčšia výletná loď Harmony of the Seas. (zdroj: TASR/AP)Jeden z klientov, ktorý bol doma zvyknutý na poriadny kus mäsa každý deň. Čínska strava ho preto už nebavila.
„Objednaj mi rezeň!“ Odpovedám, že rezne v Číne nepoznajú. A ani zemiakový šalát. „Tak mu vysvetli ako sa to robí, lebo odídem.“
Skúšam zachrániť situáciu otázkou, či by sa slovenský kuchár na počkanie naučil variť tofu. „Číňan nevie čo je dobré, my Slováci vieme, čo je dobré.“
Klient trpel až do konca zájazdu v Číne a neustále hľadal rezne. Neúspešne.
Päť najtemnejších miest bývalého ZSSR Čítajte 3. Skupina slovenských klientov si vybrala plavbu po Karibskom mori s odjazdom z Portorika.
Dostali najlepšie kajuty a v rezervačnom systéme ich viedli ako VIP klientov. Predtým však videli katastrofický film Titanic.
„Martin, ak sa loď začne potápať, my ako VIP klienti budeme evakuovaní ako prví?“ Moja odpoveď: „Najprv deti a potom ženy,“ sa im vôbec nepáči.
„Ale my sme VIP klienti!“ Trochu ráznejšie zopakujem tú istú odpoveď. Klientom sa to nepáči a frflú, že dnes už ani status VIP nič nezaručuje.
Shinkanzen. (zdroj: flickr/cc/Luca Mascaro)4. „Prečo neobjednáte také šinkanzeny, kde sa dá otvoriť okno, aby som si spravil kvalitný záber? V slovenských vlakoch sa to dá bez problémov!“
Sťažnosť klienta zaznela pri rýchlosti 300 kilometrov za hodinu.
Neakceptuje vysvetlenie, že pri takej vysokej rýchlosti sa nedá otvoriť okno.
5. Pri zájazde po Karibiku sme navštívili ostrovy Martinik, Guadeloupe a Dominiku. Klient sa teší, že spozná ďalšie krajiny.
„Už som prešiel 60 krajín a toto budú ďalšie 3 krajiny.“
Severná časť pobrežia karibského Guadeloupe. (zdroj: flickr/cc/Sandrine Néel)Odvediem ho trocha nabok a trochu tichšie mu vravím. ,,Viete, nechcem vám kaziť radosť, ale Martinik a Guadeloupe sú francúzske zámorské územia a neberú sa ako samostatné krajiny. Sú súčasťou Francúzska. “
Klient rozhorčene kričí. ,,Prečo ma na to nikto neupozornil? Zbytočne som sem meral toľké kilometre!“
6. Najviac ma prekvapila reakcia klienta, ktorý sa v Číne rozčuľoval nad meškaním vlaku. Na 1800 kilometrov to bolo 45 minút.
Gulag. Najhoršie dedičstvo ZSSR Čítajte Skúšam mu empaticky vysvetliť, že naše vlaky meškajú aj viac na oveľa kratšej vzdialenosti a či je preto vhodné sa sťažovať, keď u nás je to horšie.
„Ale ja som turista a táto krajina si ma ctiť turistov a všetko má byť načas.“
7. A na záver žiadosť klienta na ktoromsi zo svetových letísk.
„Nedá sa vybaviť u pilota, aby na mňa počkal tak 30 minút? Zabudol som si niečo kúpiť v duty free obchode.“
Martin Navrátil sprevádzal turistov ako sprievodca po celom svete 15 rokov. O cestovateľských zážitkoch a radách píše aj na svojej stránke Travelistan.
