MOSKVA, BRATISLAVA. Minulý rok sa v Nemecku uskutočnilo neverejné stretnutie bývalých amerických a ruských generálov z armád a tajných služieb. Rusi na ňom dali otvorene najavo, že éra jadrovej konfrontácie je späť.
Pobaltie sa stále bojí Rusov. A teraz aj Trumpa Čítajte Financial Times sa dostal k poznámkam z tohto stretnutia, písalo sa v nich, že akákoľvek snaha získať Krym späť pre Ukrajinu alebo konflikt v pobaltských štátoch, kde sú veľké ruské menšiny, bude mať jadrovú odpoveď.
To, že Rusko bude brániť dobyté územie, nie je takým prekvapením, no ochota použiť jadrové zbrane aj po tom, ako sa studená vojna skončila, mnohých prekvapila.
Z hry tragédia
„Všetci kľúčoví hráči na Západe si všimli jednoznačný ústup od dohôd a pravidiel v súvislosti s kontrolou jadrových zbraní. Relatívna bezpečnosť, ktorú sme po rozpade Sovietskeho zväzu brali ako samozrejmosť, už nemusí platiť,“ cituje denník Jamesa Sharra z think-tanku Chatham House.
Miestom, kde podobné „hry“ menia na skutočnosť, je v posledných týždňoch ruská exkláva Kaliningrad. Ten sa nachádza na hraniciach s Poľskom a pobaltskými štátmi, teda priamo na „nepriateľskom území“ medzi členskými štátmi NATO.
Rusko tam posiela svoje najmodernejšie raketové systémy S-400 či Iskander.
Kaliningrad
- Mesto tu založili križiaci v roku 1255 na počesť českého kráľa Přemysla Otakara II., ktorý sa postavil na čelo križiackych vojsk počas jednej z ich výprav proti pohanským Prusom.
- V 18. storočí pripadlo Rusku, potom Francúzsku a v roku 1871 Nemecku. V nemčine sa volá Königsberg.
- Počas druhej svetovej vojny ho ako dôležitý nacistický prístav bombardovali.
- Po vojne sa stal súčasťou Sovietskeho zväzvu, v súčasnosti je ruskou exklávou.
- Sídli tu Baltská flotila ruského námorníctva.
To sa dialo aj v minulosti, no Moskva vtedy tvrdila, že ide len o testy. Nedávno však predseda obranného výboru hornej komory ruského parlamentu Viktor Ozerov priznal, že „ako reakciu na európsky protiraketový systém musíme nasadiť dodatočné sily“, povedal pre agentúru RIA.
Tými silami sú aj spomínané systémy, z ktorých rakety Iskander sú schopné niesť aj jadrové hlavice.
V dosahu Iskanderov je tak okrem Pobaltia aj celé Poľsko. Západné štáty Moskvu obviňujú, že strely majú v skutočnosti ešte väčší dosah a vedeli by zasiahnuť aj Slovensko.
Strely Kalibr z lode by zasa vedeli zasiahnuť celú strednú Európu až po časti Británie a Francúzska.
V časoch Sovietskeho zväzu o nasadení jadrových zbraní rozhodovalo politbyro, ktoré mohlo oslabiť útočné chúťky jednotlivca, no teraz o všetkom zásadnom rozhoduje Putin a jeho najbližšie okolie.
