KYJEV. Ukrajinský exprezident Viktor Janukovyč v pondelok počas svedeckej výpovede pred ukrajinským súdom vyhlásil, že nevydával rozkazy na použitie zbraní pri rozháňaní mítingov na Námestí nezávislosti v centre Kyjeva.
Nevie, kto vydal zbrane
"Od začiatku do konca som bol proti použitiu zbraní a proti krviprelievaniu. Je to môj principiálny postoj. Preto som taký rozkaz nemohol vydať," vyhlásil Janukovyč podľa agentúry Ukrinform.
Za eskaláciu situácie počas mítingov na tzv. Majdane sú podľa neho zodpovední radikáli. Dodal, že ľudia na Majdane nimi boli zmanipulovaní. "Som presvedčený, že práve oni vyprovokovali krviprelievanie," vyhlásil.
Janukovyč počas výsluchu pripustil, že na rozohnaní zhromaždenia z 30. novembra 2013 mohol mať podiel bývalý šéf jeho kancelárie Serhij Ľovočkin. Zdôraznil však, že o tom nemá dôkazy. Vyzval súčasne na dôsledné prešetrenie udalostí, keď podľa neho príslušníci zásahových jednotiek Berkut prekročili svoje právomoci.
Obvinenie voči Ľovočkinovi vzniesol predtým ukrajinský minister vnútra Arsen Avakov, ktorý bývalého úradníka označil za "iniciátora" rozohnania tzv. euromajdanu. Ľovočkin toto obvinenie odmietol a označil ho za urážku a lož. Odmietol aj Janukovyčove tvrdenia o svojej zodpovednosti za rozohnanie demonštrantov. Janukovyč pripomenul, že Ľovočkinova vina sa nezistila ani vyšetrovaním. Podľa neho tento prípad musí objasniť súd.
Janukovyč pred súdom vyhlásil, že nevie, kto vydal polícii zbrane pri zásahoch na Majdane na prelome rokov 2013 a 2014.
Ukrajinský exprezident vypovedal ako svedok v súdnom procese s bývalými príslušníkmi zásahových jednotiek Berkut, ktorých súčasné ukrajinské úrady podozrievajú zo streľby do demonštrantov na kyjevskom Námestí nezávislosti v roku 2014. Výsluch viedli sudcovia z budovy súdu v Kyjeve, Janukovyč vypovedal prostredníctvom videokonferencie zo súdu v ruskom Rostove nad Donom.
Požiadal som Putina o vyslanie ruských vojsk na Ukrajinu, priznal Janukovyč Čítajte Predtým už súd v kauze o nepokojoch na Majdane vypočul súčasného prezidenta Petra Porošenka, expremiéra Arsenija Jaceňuka, ministra vnútra Avakova, tajomníka Rady bezpečnosti a obrany Oleksandra Turčynova i primátora Kyjeva Vitalija Klička.
Janukovyč uviedol, že s týmito predstaviteľmi vtedajšej opozície rokoval o vytvorení vlády technokratov, ktorá mala v roku 2014 vyviesť Ukrajinu z politickej krízy. "Ja som nebol proti," dodal Janukovyč, podľa ktorého bol kandidátom na funkciu predsedu takejto vlády Jaceňuk.
Podozrivý z vlastizrady či z rozpútania vojny
Ukrajinský generálny prokurátor Jurij Lucenko uviedol, že voči ukrajinskému exprezidentovi bolo vznesené podozrenie zo spáchania vlastizrady. Podľa agentúry Ukrinform to Lucenko oznámil počas prestávky v zasadaní súdu v Kyjeve.
Lucenko dodal, že okrem vlastizrady je Janukovyč podozrivý z napomáhania orgánom Ruskej federácie v úmyselných činoch spáchaných s cieľom zmeniť hranice územných celkov a štátnych hraníc Ukrajiny. Podozrivý je aj z narušenia poriadku a rozpútania agresívnej vojny.
Podľa Lucenka Janukovyč takto nesie zodpovednosť za životy 2 263 padlých príslušníkov ukrajinských ozbrojených síl, takmer 9 000 zranených a 1,7 milióna utečencov. "To má na svedomí ten, ktorý sa teraz opovažuje klamať do očí ukrajinskému ľudu. Ale za všetko raz zaplatí," upozornil.
Ukrajinský generálny prokurátor súčasne obvinil Janukovyča, že ukrajinskej ekonomike spôsobil škody vo výške 1,8 trilióna hrivien, píše Ukrinform.
Vzhľadom na to, že Janukovyč sa zdržiava mimo územia Ukrajiny, nereagoval na výzvy ukrajinských súdov a skrýva sa pred nimi, Lucenko svoje oznámenie o vznesení podozrenia vyslovil ústne. Následne ho v písomnej forme odovzdal aj Janukovyčovmu advokátovi. Obvinenie bude zaslané aj na všetky známe adresy, na ktorých by sa Janukovyč mohol zdržiavať.
Lucenko nevylúčil, že podozrenie z vlastizrady vznesie aj proti Mykolovi Azarovovi, ktorý bol predsedom ukrajinskej vlády v čase, keď vypukli mohutné protivládne nepokoje vedúce napokon k zosadeniu jeho vlády i Janukovyča.
Bývalý ukrajinský prezident hovorí cez videokonferenciu z ruského Rostova na Done. (zdroj: TASR/AP)Príbuzní žiadali väzenie
Piatkové súdne pojednávanie v tejto veci prerušili. Prestávka bola vyhlásená v súvislosti s tým, že bývalých príslušníkov zásahových jednotiek Berkut, ktorí vystupujú ako obvinení, nebolo možné dopraviť z vyšetrovacej väznice do súdnej siene, spresnil Ukrinform.
Výjazd z väznice totiž prehradila skupina aktivistov extrémistického hnutia Pravý sektor. Svoju akciu obhajovali obavami, že "súdny proces sa zmení na nástroj manipulácií, vďaka ktorým sa bývalí príslušníci Berkutu môžu ocitnúť na slobode".
Pred budovou súdu sa zišli príbuzní zastrelených a zranených na Majdane a žiadali pre Janukovyča trest väzenia.
Koordinátor ich iniciatívy Pavlo Sydorenko pre Ukrinform vyjadril nádej, že "žalujúca strana dá Janukovyčovi tie správne otázky, takže bude možné vziať ho na zodpovednosť ako hlavného vinníka, ktorý je vinný za strieľanie aktivistov na Majdane".
Janukovyč: Za zmareným súdom sú ľudia, ktorí sú za zločinmi na Majdane Čítajte Sydorenko dodal, že zhromaždení nechcú blokovať prácu súdu, "prišli len deklarovať, že Janukovyč je hlavný vinník a ako-taký má sedieť na prični".
Prokurátor v tejto kauze, Alexej Donskoj, podľa Ukrinform vyjadril obavy, že dnešné vypočúvanie Janukovyča bude zmarené, keď začne otázky klásť žalujúca strana.
Konflikt trvá dodnes
Streľba v uliciach Kyjeva si vo februári 2014 vyžiadala viac ako sto obetí. Okrem tzv. Nebeskej stotiny, ako Ukrajinci nazvali tieto obete, prišlo pri násilnostiach o život aj viac ako desať policajtov. Krátko na to bol Janukovyč zosadený parlamentom, ktorý súčasne rozhodol o zmenách v ústave a vypísal predčasné prezidentské voľby - v nich neskôr zvíťazil súčasný prezident Petro Porošenko.
Pokiaľ ide o nie celkom objasnené okolnosti svojho úteku z Ukrajiny, Janukovyč uviedol, že ruský prezident Vladimir Putin mu "zachránil život, keď nariadil jednotkám osobitného určenia, aby ho v noci 23. februára 2014 prepravili do Ruska".
Niekoľko týždňov po jeho úteku, v marci 2014, vojaci v uniformách bez identifikačných znakov obsadili postupne prakticky všetky základne ukrajinskej armády na Krymskom polostrove. Nasledovalo kontroverzné referendum o štatúte polostrova, ktorého výsledkom bolo jeho pripojenie k subjektom Ruskej federácie.
Tento krok bol povzbudením pre proruské sily na východe Ukrajiny, ktoré v apríli 2014 začali obsadzovať vládne budovy, čo viedlo k silovej reakcii Kyjeva. Ozbrojený konflikt trvá dodnes.
