BRATISLAVA. Americký prezident John Fitzgerald Kennedy v ten deň vyzeral bledo, päsť jednej ruky neustále zatínal a roztváral, druhou rukou si pre zmenu zakrýval striedavo oči a ústa. „Vyzeral skleslo, pod očami mal kruhy. Bol svet na pokraji nového holokaustu? Bola to naša chyba?“ zaspomínal si neskôr Kennedyho brat Robert na udalosti z októbra 1962.
Kennedy prežíval najdlhších 13 dní v úrade. A celý svet dovtedy najnapínavejšiu drámu studenej vojny medzi Západom a sovietskym blokom. Do dejín vstúpili udalosti zo 16. až 28. októbra ako kubánska raketová kríza. Svet nikdy predtým ani nikdy potom nebol tak blízko k ostrej jadrovej vojne.
Analytici sa teraz zamýšľajú, ako by všetko dopadlo, keby v Bielom dome namiesto Kennedyho sedel Trump.
Loading
...
Trump správu o smrti Fidela Castra zverejnil dávno po tom, ako ju prebrali svetové médiá.

Američania prišli o Kubu, nastúpili Sovieti
Kríza dostala názov podľa toho, kde sa odohrávala – teda na Kube, vtedy už pod vedením komunistického revolucionára Fidela Castra. Ostrov však v udalostiach nehral hlavnú úlohu. Dôvody napätia v skutočnosti treba hľadať vo Washingtone a v Moskve.
Všetko sa to začalo vlastne ešte v apríli 1961, teda vyše rok predtým. Američania sa po spackanej operácii v Zátoke svíň museli zmieriť s tým, že Kube bude vládnuť Castro. Nemienili však dovoliť, aby si z Kuby Sovieti na čele s vtedajším lídrom Nikitom Chruščovom urobili novú základňu pre svoje jadrové zbrane.
Keď Američania zistili, že Sovieti tajne presúvajú rozsiahlu nukleárnu výzbroj na Kubu – vzdialenú od floridského pobrežia len asi sto kilometrov – v Bielom dome vypukla panika. Ak by to bolo na vojenských poradcoch, Američania by Sovietov na Kube okamžite začali bombardovať. Kennedy si však zachoval chladnú hlavu. Sovietov verejne vyzval, aby jadrové strely stiahli.
„Raketový útok z Kuby proti akémukoľvek štátu západnej pologule by bol považovaný za útok Sovietskeho zväzu na Spojené štáty,“ varoval v slávnom televíznom prejave.

Chruščov sa prerátal
Podľa historikov to bola pre Chruščova riskantná hra, z ktorej napokon vyšiel ako porazený. V máji 1962, necelý polrok pred krízou, si počas návštevy v Bulharsku poznamenal: „Jedna myšlienka mi nedala spávať – čo by sa stalo, ak by sme stratili Kubu?“ Riešenie? „Inštalovať jadrové hlavice na Kubu bez toho, aby o tom USA vedeli. A keď to zistia, bude už neskoro.“
Sovieti mali pre zbrane na Kube aj oficiálnu zámienku – nové základne NATO v Taliansku a Turecku. Prečo však Chruščovovi nestačili konvenčné zbrane, sa historici dodnes nezhodli.
Bolo to 50 na 50
Američania nukleárnu výzbroj objavili náhodou, keď nad Kubou 14. októbra 1962 prelietavalo špionážne lietadlo. Zábery z preletu mal Kennedy na stole o dva dni neskôr.
Kennedy odhadoval šance na vypuknutie vojny so Sovietskym zväzom asi 50 na 50. Dnes je jasné, že Chruščov o žiadnu vojnu nemal záujem a jednoducho sa prepočítal.
Sovieti nakoniec ustúpili a zbrane stiahli. Američania zase prisľúbili, že sa vojenskou silou už nebudú pokúšať o zosadenie kubánskych revolucionárov. Ich vodca Fidel Castro vládol tvrdou rukou celému ostrovu nasledujúcich 50 rokov.

Normálnejšie vzťahy, podobný režim
Vzťahy medzi USA a Kubou sa začali normalizovať až vlani, keď prezident Barack Obama zrušil obchodné embargo na ostrov. Kubánska diktatúra však zostala. Od roku 2008 vládne ostrovu podobne tvrdo Fidelov brat Raúl.
Analytici sa teraz zamýšľajú, ako by kubánska raketová kríza dopadla, ak by v Bielom dome nesedel Kennedy, ale napríklad Donald Trump. „Tvrdí, že je jediným expertom, na ktorom záleží. Že rozumie vojne proti Islamskému štátu lepšie ako naši top generáli,“ zamýšľa sa Ward Wilson z United Press International. „Je ťažké predstaviť si, že Trump, ak by bol v Kennedyho koži, by hľadal rôznorodé názory na riešenie krízy a skúmal by rôzne alternatívy.“