BRATISLAVA. Skoro ráno 25. novembra 1956 zavládol v prístavnom mexickom meste Tuxpán čulý ruch. Skupinka asi stovky mužov a žien nakladala potraviny a materiál na loď. Čokoládu, pomaranče, šunku, ale aj protitankové delá a pušky.
Okolo nich sa prechádzal a posedával vysoký muž, ktorý za vytrvalého dažďu komunikoval s nižším chudým lekárom.
Vysoký muž vzal do ruky samopal opretý o stehno a spolu so svojim spoločníkom nastúpili na loď Granma. Predstavovali si ju inak. Neveľká bárka poňala dvadsať ľudí, teraz sa na nej tlačilo takmer sto revolucionárov.
Fidel Casto i Che Guevara sa obzreli, či ich nesleduje mexická polícia, odpichli sa od brehu a zamierili ku kubánskym brehom.
Revolučné priateľstvo
Che Guevara predtým dorazil do hlavného mesta Mexika v septembri 1954. Sklamaný zo skúseností v Paname či Guatemale bral akúkoľvek prácu, akú mu ponúkli.
Kubánci na Floride smrť Fidela Castra oslavujú Čítajte Jeho letargia zostávala iba v denníku a listoch svojej láske Hilde Gadeovej. “Ovzdušie, ktoré sa tu dýcha je úplne iné, než v Guatemale. Tu môžete slobodne hovoriť čo len chcete, musíte len za to zaplatiť. Vládne tu demokracia doláru,” napísal v jednom z listov o svojom pobyte v Mexiku.
V jednom z konšpiračných bytov, v ktorých sa tam stretávali kubánski exilanti, sa spoznal s Fidelom Castrom. Simon Reid-Henry, spisovateľ a špecialista na kubánsku revolúciu to nazval revolučným priateľstvom.
“Priateľstvo, ktoré sa vytvorilo v tom mexickom byte zmenilo svet,” napísal vo svojej knihe Fidel&Che: Revolučné priateľstvo.
