HAVANA, PRAHA. Vo veku 90 rokov zomrel v noci nadnes SEČ ??? (v piatok 22.29 miestneho času) vodca kubánskej revolúcie a dlhoročný prezident ostrovnej krajiny Fidel Castro. Úmrtie oznámil v štátnej televízii jeho brat a nástupca Raúl Castro.
Zomrel muž, ktorý polstoročie rozhodoval o všetkých aspektoch života na Kube. V úrade prežil 11 amerických prezidentov a počas studenej vojny priviedol svet na pokraj jadrovej krízy.
Aj po roku 2006, keď odovzdal zo zdravotných dôvodov vládu svojmu bratovi Raúlovi, zostával Fidel Castro pre veľa Kubáncov "líder máximo" - najvyšší vodca - a jeho slová pre nich boli takmer sväté, a to napriek tomu, že v kubánskych väzniciach sú stále politickí väzni.

Rešpekt najmä v rozvojovom svete
Castro bol aj pre početných zahraničných priaznivcov ikonou revolúcie, na ktorej čele v roku 1959 zvrhol kubánskeho diktátora generála Fulgencia Batistu.
"El comandante" Castro požíval rešpekt najmä v rozvojovom svete, kde oceňovali, že na Kube zaviedol neplatené školstvo aj bezplatnú zdravotnú starostlivosť a odstránil negramotnosť. Tamojšiu ekonomiku však priviedol ku kolapsu.
Priaznivcov si získaval ako večný revolucionár bojom proti imperializmu, ale aj osobným kúzlom. Mnohých fascinoval, keď v januári 1959 ako šarmantný mladý partizán triumfálne vchádzal do Havany a na pleciach mu sedeli dve holubice (pre niekoho to bolo znamenie afrokubánskych bohov Oris).
Čoskoro však Castro ako kubánsky najvyšší predstaviteľ, ktorým sa stal vo februári 1959, začal budovať socializmus, znárodnil majetok zahraničných i domácich podnikateľov a zrušil politické strany. Na trest smrti či dlhoročný žalár boli odsúdení predstavitelia Batistovho režimu, ale aj niektorí niekdajší Castrovi „companeros“. V zahraničnej politike pokračoval v boji proti USA a podporoval partizánske hnutia v Latinskej Amerike a Afrike.

Podporil okupáciu Československa
Spočiatku sa Castro snažil o politiku nezávislú od Sovietskeho zväzu, ale kolaps ekonomiky v polovici 60. rokov ho donútil prikloniť sa definitívne k Moskve. Urobil to podporou invázie do Československa v auguste 1968.
Stratil tým časť priaznivcov, ale získal materiálnu pomoc a odbytiská pre kubánsky cukor. Rozpad Sovietskeho zväzu po roku 1991 však zasadil kubánskej ekonomike ďalšiu citeľnú ranu, takže Castro zľavil z dogiem, avšak len hospodárskych, a nie výrazne.
Kubánsky vodca niekoľkokrát navštívil niekdajšie Československo. V júni 1972 v Prahe dostal Rad bieleho leva I. triedy a čestný doktorát Karlovej univerzity. Krátko sa v Československu zastavil aj v septembri 1973 a v novembri 1986.
Ešte na jar 2006 sa zdalo, že Fidel Castro bude vládnuť do sto rokov: stále mal dosť energie aj na dlhé prejavy, v ktorých plamenne hovoril o ideáloch revolúcie, ale aj o počasí, športe či trebárs kampaniach na likvidáciu komárov (jeho najdlhší prejav trval v roku 1986 sedem hodín a desať minút).
V júli 2006 však prekvapil, keď pre operáciu tráviaceho traktu prvýkrát po 47 rokoch odovzdal najvyššie právomoci bratovi. Aj potom sa však často vyjadroval v tlači k rôznym témam, ale na verejnosti sa objavoval už len zriedka.
Loading
...
Veľké ekonomické rozdiely
Syn plantážnika a jeho kuchárky Fidel Castro Ruz (narodený 13. augusta 1926) sa už ako študent práv v Havane politicky angažoval nielen na Kube. Napríklad v roku 1947 sa zúčastnil na neúspešnom pokuse o zvrhnutie diktatúry v Dominikánskej republike, o rok neskôr stál na barikádach v Bogote.
Vtedy sa tiež oženil s Mirth Diazovou, s ktorou má syna Fidelita (jadrového fyzika) a s ktorou sa po siedmich rokoch rozviedol. Neskôr splodil Castro ešte minimálne päť synov a dcéru, ktorá v roku 1993 emigrovala do USA.
Domáce národné povstanie sa Castro pokúsil najprv neúspešne začať 26. júla 1953 útokom na kasárne Moncada v meste Santiago de Cuba. Za účasť na tejto akcii bol odsúdený na 15 rokov do väzenia, ale po dvoch rokoch bol amnestovaný a odišiel do Mexika, kde založil Hnutie 26. júla. S niekoľkými jeho členmi vrátane slávneho Ernesta Che Guevaru sa v decembri 1956 vylodil na pobreží Kuby a z hôr Sierra Maestra potom viedol víťaznú partizánsku vojnu.
Pre talentovaného rečníka Castra nebolo v 50. rokoch ťažké získať si srdce davu. Kuba bola vtedy rajom amerických investícií aj turistov, ktorí sa jazdili baviť do havanských hotelov a nevestincov, zatiaľ čo väčšina vidieckeho obyvateľstva žila na pokraji chudoby.
Krajina bola síce tretia v príjmoch na hlavu z krajín Latinskej Ameriky, ale medzi obyvateľmi panovali extrémne rozdiely. Vtedy vtrhol do politického ringu "advokát chudobných" Fidel Castro a revolúciu si neskôr vysvetlil po svojom.