Otis Warren je ošetrujúcim lekárom na University Emergency Medicine Foundation v Providence, Rhode Island. Text pôvodne vyšiel v The Washington Post.
Slnko vyšlo práve vtedy, keď sa mi končila nočná služba na oddelení urgentného príjmu. Celý večer tam s nami bol aj pán P. Do ambulancie sa dostal po tom, čo pod vplyvom alkoholu skončil v útulku pre bezdomovcov.
Žil pod parou
Podľa informácií zamestnancov ambulancie sa pán P. v útulku hádal a pôsobil rušivo. Správanie zamestnancov útulku označil ako neprimerané, vraj sa len staral o seba.
Urobil som mu krátke vyšetrenie a do poznámok som si napísal, že sme prijali slabého 56-ročného muža, pravdepodobne Kaukazana. Mal hustú sivú bradu a modré oči otupené alkoholom s jemným žltnutím očí.
Nos mal sploštený z predchádzajúcich pádov a jeho koža bola spálená od slnka, takmer fialová. Mestská špina splynula s jeho epiteliálnou vrstvou a vyzerala ako drsný, suchý zips.
Jeho životné funkcie boli v norme, žiadna výrazná trauma alebo zdravotné ťažkosti. Pri dychovej skúške obsahu alkoholu nafúkal 310.
Podľa učebnice by bol na tejto úrovni pán P. – jeho iniciálky používam z dôvodov ochrany osobných údajov – vo vážnom nebezpečenstve otravy alkoholom. Ibaže my sme vedeli, že toto bola úroveň, na akej on žil.
Od tejto chvíle sme obaja poznali naše roly. Budem ho ignorovať až do rána a on dostane sendvič a možnosť spať v miestnosti s troma ďalšími ľuďmi v podobných podmienkach.
Pred vývojom moderného systému zdravotnej starostlivosti by poskytli takéto služby kostoly a útulky.
Jana Žemličková: Z alkoholizmu liečime už i dvadsaťročné pacientky Čítajte Ešte ho uvidíme
Na druhý deň ráno chcel pán P. z oddelenia odísť. Ja tiež. Vytlačil som prepúšťacie papiere, kde bol spísaný zoznam detoxikačných centier, a sledoval, ako ich hodil do koša.
Keď odchádzal, pozdravil sa bezpečnostnej službe a sestrám, ktoré volal krstnými menami. Vedeli sme, že ho v ten deň neskôr uvidíme znova.
Providence, Rhode Island, kde pracujem, prebral lekársku zodpovednosť za intoxikácie, akú mal aj pán P. Zahŕňa návštevu ambulancie a pobyt v nemocnici. Štátne zákony to tak nariaďujú.
Keby bol pán P. v inom štáte, za podobné správanie by ho mohli zatknúť a poslať do väzenia. Ak by bol v rovnakom stave za zatvoreným dverami, nebol by ani pacient, ani zločinec.
Rozdiel medzi starostlivosťou o pacientov ako pán P. v jednotlivých komunitách odhaľuje paradoxné politiky a filozofie, ako sa v Spojených štátoch pristupuje k alkoholizmu a intoxikácii – ak sa to vôbec lieči.
Stovky vyšetrení
Občas som sa pánom P. cítil zneužitý. Keď sme ho prepustili raz neskoro popoludní, sa sťažoval, že sme ho u nás nenechali prenocovať. Pán P. nevyužil formálny systém podávania sťažností, namiesto toho útočil nadávkami.
Vysvetlil som mu, že už nie je pod vplyvom alkoholu, preto som ho musel prepustiť. Sľúbil, že sa vráti neskôr, ešte v tú noc a viac opitý, a budem ho tam musieť nechať až do rána. Slovo dodržal.
