Prebieha už vo svete kybervojna?
„Nemám rád slovo kybervojna, nemám rád ani slovo vojna. Vojna naznačuje, že ide o vojakov a osobitné pravidlá, ktoré sa odlišujú od tých normálnych, o pravidlá vedenia vojny.
To, čo sa teraz odohráva, nie je vojna, ale konflikt, súťaž medzi štátmi. Navyše, kybervojna vyvoláva dojem, ako keby išlo o iný spôsob vojny, ale kyberpriestor je len médiom, ktorého prostredníctvom štáty dosahujú svoje dlhodobé ciele. Predtým sme využívali špiónov, rôzne šifry, teraz kyberpriestor.“
Ide každý proti každému alebo proti sebe stoja väčšie bloky?
„Záleží na tom, o čom hovoríme. V otázke globálnej bezpečnosti sa opäť objavujú strany ako v studenej vojne, Rusko proti Západu. Z ekonomického pohľadu sú hrozbou Číňania, kradnú duševné vlastníctvo zo Západu, aby sa naň ekonomicky dotiahli. Vnútri západnej komunity medzi sebou všetci súťažíme o prístup na trhy, aj tu sa odohráva priemyselná špionáž.“
“Technológovia sa pýtajú, čo vieme urobiť, humanisti, čo by sme mali robiť. Technológovia sú fascinovaní technológiami a budú ich využívať. Preto potrebujeme oveľa viac humanistov.
„
Pred desiatimi rokmi Rusko zaútočilo na estónsku internetovú sieť. Kde je bod, keď to už môžeme označiť za útok a využiť článok 5 Washingtonskej zmluvy, podľa ktorej štáty NATO pomôžu napadnutému členovi?
„V prvom rade je problémom určiť páchateľa. Útok mohol prísť aj zo servera v Kalifornii, ale tam nemusí byť skutočný páchateľ.
V prípade útoku na Estónsko každý vie, že to urobili Rusi, Rusko je rado, že sa to o ňom vie, no zároveň sa teší, že nikto to nevie právne dokázať. Rovnako ako pri víruse Stuxnet, ktorým Američania a Izraelčania zaútočili na iránsky jadrový program.“
Na vojenský zásah netreba vždy dôkaz, ktorý by obstál aj pred súdom.
„Nejde len o to, kto je páchateľom, ale aj o to, aby bol zásah adekvátny. Ako ukázal aj Stuxnet, cieľ môže byť jeden, ale od neho to môže uniknúť aj na ďalšie ciele. Tak vlastne Stuxnet objavili, čo sa dá považovať za jeho neúspech, keďže unikol.
Ukazuje to, že podobné útoky nie sú také presné, ako by si ľudia priali. Potom ide o politické rozhodnutie. Po útoku na Estónsko NATO tvrdí, že za istých okolností je pripravené využiť článok 5 aj pri kyberútoku. Nikto nevie, čo to presne znamená, ale už len vyslovenie tohto zámeru je veľmi silným politickým odkazom.“
Sú štáty NATO pripravené pomôcť napadnutým štátom?
„Dúfam, že áno. Otázne je, kto to má urobiť a čo presne má urobiť.“
Kyberpriestor môžu využiť aj teroristi, keď môžu napadnúť zariadenia napojené na internet. Takých je čoraz viac, napríklad chladničky, ktoré sa dajú na diaľku poškodiť a zraniť tým ľudí. Sme preto vo väčšom ohrození?
