BUDAPEŠŤ, BRATISLAVA. Jeden plot nestačí, vyhlásil v lete maďarský premiér Viktor Orbán. Aby občanov presvedčil, že vie ochrániť krajinu pred utečencami, ktorí do krajiny už takmer rok neprichádzajú, sľúbil, že k 175 kilometrov dlhému plotu na hranici so Srbskom postaví ešte druhý, modernejší plot.
Už prvý plot, ktorým Maďarsko v polovici septembra minulého roka zatvorilo hranice pred utečencami, pritom vyvolal mnoho kritiky. No pre Orbána úlohu splnil, tok utečencov odvrátil smerom na Chorvátsko, Slovinsko a Rakúsko.
O druhom plote sľuboval, že už nepôjde len o pletivo či takzvaný žiletkový plot. Ako bude naozaj vyzerať, ukázali maďarské úrady v pondelok, keď stavbu prvého desaťkilometrového úseku plota dokončili väzni.
Loading
...Smart plot
Meria tri metre, no ešte viac púta svojimi vlastnosťami. Maďarské médiá o ňom hovoria ako o „smart“ plote, teda blokačnej obdobe inteligentných telefónov.
Nový plot má v sebe senzory pohybu aj teploty, v pravidelných vzdialenostiach od seba na ňom nainštalovali kamery s nočným videním.
Maďarská vláda si od neho sľubuje, že keď bude stáť pozdĺž celej hranice so Srbskom, nebude treba toľko pohraničníkov, uvádza štátna televízia M1. Zatiaľ však nie je jasné, kedy zvyšok plota dostavajú.
Maďarské ploty
- Státisíce utečencov prešli cez Maďarsko od jari do septembra minulého roka. Mierili do Rakúska a ďalej do Európy.
- Vláda sa im snažila znepríjemniť cestu. Na hranici so Srbskom, preto v septembri postavila plot. Neskôr pridala aj plot na hranici s Chorvátskom.
- Zmenila tým smer toku utečencov.
- Teraz Maďarsko dostavalo desať kilometrov ďalšieho plota.
V roku 2015 prešlo cez maďarské územie asi 400-tisíc utečencov, no po dostavaní prvého plota a potom aj ďalšieho na hranici s Chorvátskom sa ich počet znížil na minimum.
Premiér Viktor Orbán však od svojej protiutečeneckej rétoriky neustúpil.
„Hranice nemôžete chrániť kvetinami a plyšovými hračkami, hranicu chránia policajti, vojaci a zbrane,“ povedal ešte v auguste pre štátny rozhlas.
Orbán o utečencoch hovorí ako o jede a najradšej by do krajiny nepustil žiadneho. Postavenie Maďarska chápe ako ochrannú bariéru pre celú Európu.
A v najbližších časoch ju možno Európa bude potrebovať, obáva sa maďarská vláda. Čoraz viac sa hovorí o tom, že Turecko ustúpi od dohody s Európskou úniou, ktorá bola základom zníženia počtu prichádzajúcich utečencov.
Orbánovi sa na Erdoganovi páči jeho autoritatívny prístup k vládnutiu. (zdroj: SITA/AP)Nemusíme byť v Únii
Turecko v lete zažilo neúspešný pokus o vojenský prevrat, prezident Recep Tayyip Erdogan si odvtedy upevňuje moc. Do väzenia poslal tisíce ľudí, ďalšie desaťtisíce prišli o prácu.
Pošliapava slobodu tlače (zatvára novinárov aj kritické médiá) aj právo na spravodlivý súdny proces, čo mu Brusel dáva otvorene najavo.
Už na budúci týždeň by mali európski poslanci hlasovať o tom, či neprerušia s Tureckom vstupné rokovania. Naťahujú sa už od 60. rokov, rokovania sa pritom reálne začali až v roku 2005. Zatiaľ uzavreli len jednu z 35 prístupových kapitol.
"Očakávam, že výsledkom bude podmienečné prerušenie rokovaní," hovorí pre BBC Kati Piriová, spravodajkyňa Európskeho parlamentu pre Turecko. Europoslanci dajú najavo, že dianie v Turecku sa im nepáči, ale rokovania úplne neukončia.
Akékoľvek ich rozhodnutie však pre Úniu nie je záväzné. Erdogan už na kritiku reagoval.
„Turecko sa musí cítiť slobodne, nemôže si hovoriť, že Európska únia za každú cenu,“ povedal cez víkend na stretnutí s novinármi provládneho denníka Hurriyet. „Prečo by Turecko nemohlo vstúpiť do Organizácie šanghajskej spolupráce?“
Bezpečnostné následky
Toto združenie Ruska, Číny a štyroch stredoázijských republík síce nemá vo svete zásadný vplyv, ak by však Turecko zmenilo svoj štatút z „partnera dialógu“ na plnoprávneho člena, znamenalo by to zásadný odklon od prozápadného smerovania Ankary. Osobitne citlivé by to bolo aj preto, že Turecko je členom NATO.
Nejde len o geopolitiku, varuje pre BBC Murat Seyrek z bruselskej Európskej nadácie pre demokraciu. Hovorí, že „celá dohoda o utečencoch by sa mohla rozpadnúť do konca roka“, čo by mohlo priniesť aj bezpečnostné riziká.
„Islamský štát v Sýrii stráca územia, jeho zahraniční bojovníci by sa tak cez Turecko mohli vrátiť do Európy. Turecko a Európska únia musia spolupracovať,“ vyhlásil.
Utečenci na stanici Keleti v Budapešti v roku 2015. (zdroj: Tibor Somogyi)Najviac trpí Grécko
Ak by dohoda, podľa ktorej Európa za každého sýrskeho utečenca, ktorého vrátia z Grécka do Turecka, prijme jedného utečenca z tureckých táborov, prestala platiť, ako prvé by na to doplatilo práve Grécko.
Na jeho území žije asi 50-tisíc ľudí, ktorí sa nemôžu vrátiť. Do Grécka prišli ešte pred marcovým vstupom dohody do platnosti. Nemôžu ísť ani ďalej do Európy. Macedónsko uzavrelo hranice a balkánska cesta je nepriechodná.
Prípadný turecký odklon od európskeho smerovania tak ako prví a najviac pocítia Gréci. No najmodernejší plot má Maďarsko.
Zavreli sme oči, ale oni nezmizli. Reportáž z utečeneckého tábora Čítajte
