PARÍŽ, BRATISLAVA. Predstava, že by sa na čelo Francúzska dostala Marine Le Penová, mnohých desí. Nejde len o bežný politický súboj ľavice s pravicou, obávajú sa, že pod vedením šéfky krajne pravicového Národného frontu by krajina vystúpila z eurozóny a z Európskej únie.
Prieskumy aj výsledky referenda o brexite či amerických volieb pritom naznačujú, že je to čoraz reálnejšie. Le Penovej odporcovia preto hľadajú spôsob, ako nepriaznivý stav zvrátiť.
„V roku 2002 som volila pravičiara Jacqua Chiraca, aby som zastavila Jeana-Marie Le Pena na ceste do prezidentského úradu,“ hovorí pre web Politico 39-ročná Violette Laclocheová.
Cez víkend hlasovala v primárkach pravicových Republikánov, aj keď je tradičnou voličkou socialistov. V primárkach totiž môže voliť každý občan, ktorý zaplatí poplatok dve eurá a formálne sa prihlási k republikánskym ideám.
Situácia je teraz podľa Laclocheovej podobná spomínanému roku 2002, keď sa do druhého kola dostal Le Penovej otec. Vtedy sa zjednotila ľavica aj pravica a Chirac s 82 percentami hlasov druhé kolo vyhral.

Jedna z pätnástich percent
Cez víkend ešte nešlo o samotné voľby prezidenta, svojho kandidáta si vyberali len Republikáni. Podľa prieskumov spred víkendu tvorili až pätnásť percent ľudí, ktorí sa na primárky chystali, socialisti.
Nechceli, aby sa kandidátom na prezidenta stal exprezident Nicolas Sarkozy. Podobne ako Le Penová, aj on hovorí o zachovaní francúzskej identity a používa protimoslimskú rétoriku.
Ľavičiari medzi nimi nevidia zásadný rozdiel, a preto by Sarkozyho v druhom kole voliť nešli. Aj prieskumy naznačovali, že Sarkozyho by Le Penová porazila.
Le Penovej odporcovia môžu po víkende sláviť prvé víťazstvo, do druhého kola primárok postúpili dvaja expremiéri Alain Juppé a Francois Fillon, Sarkozy skončil až tretí a oznámil koniec politickej kariéry.
“Politické, sociálne, ekonomické a medzinárodné prostredie nemôže byť pre Le Penovú priaznivejšie.
„