WASHINGTON, BRATISLAVA. Keď odchádzajúci prezident Barack Obama plánoval svoju poslednú cestu do Európy, dúfal, že sa len zdvorilo rozlúči s kolegami a zavŕši svoje dedičstvo.
Dúfal, že ho nahradí jeho bývalá šéfka diplomacie Hillary Clintonová. Americkí voliči však pred týždňom a pol rozhodli inak a Obama počas minulotýždňovej cesty musel v Európe vysvetľovať, čo sa to vlastne na druhej strane Atlantiku stalo.
„Dúfam, že prejde z kampaňového režimu na skutočné vládnutie, pretože preberá veľkú zodpovednosť,“ povedal o svojom nasledovníkovi Donaldovi Trumpovi na štrvrtkovej tlačovej konferencii. Istý si však nie je.
Kampaň na európskej pôde
Témou diskusií počas jeho návštevy nie je len budúci prezident, ktorého kroky je v súčasnosti ťažké predpovedať, ale aj osem rokov Obamových postojov voči Európe, ktorými podľa mnohých výrazne ovplyvnilo podobu, v akej sa v súčasnosti kontinent nachádza.
Obama má Európu rád, ešte počas predvolebnej kampani vystúpil s prejavom v Nemecku, kde ho vítalo asi dvestotisíc ľudí. Je veľmi netradičné, že by kandidát viedol kampaň mimo amerického územia.
V Prahe zas krátko po zvolení ohlásil svoj veľkolepý plán na vybudovanie sveta bez jadrových zbraní.
Na konkrétnych politických krokoch to však veľmi nebolo vidno. Hneď po nástupe do úradu odstúpil od plánu na vytvorenie protiraketového obranného systému v Česku a v Poľsku. Namiesto toho sa obrana kontinentu stala záležitosťou celého NATO.
„Na tento krok sa dá pozerať kriticky, no takéto rozhodnutie by zrejme urobil aj iný prezident,“ hovorí pre SME analytik inštitútu Globsec Tomáš Nagy. Nešlo podľa neho o Obamovo ideologické rozhodnutie, reagoval na geopolitickú situáciu.
