BERLÍN. Každý tretí človek v Európe a strednej Ázii považuje korupciu za jednu z najväčších výziev, ktorým čelí jeho krajina, ale podobný počet ľudí sa obáva odvety, ak by proti korupcii verejne vystúpili.
Vyplýva to zo stredajších zverejnených výsledkov Globálneho barometra korupcie, aktuálneho prieskumu organizácie Transparency International (TI) medzi takmer 60-tisíc občanmi 42 krajín Európy a strednej Ázie.
Boj s korupciou
Transparency International uviedla, že v rámci Európskej únie považujú korupciu za jeden z najväčších problémov v Španielsku, kde tento názor vyjadrilo 66 percent opýtaných.
Naopak, najmenej ľudí - iba dve percentá - považuje korupciu za problém v Nemecku.
Ďalšími krajinami, ktorých občania považujú korupciu za veľký problém, sú Moldavsko, Kosovo, Slovinsko a Ukrajina, informovala tlačová agentúra AP.
Moldavčania (76 percent opýtaných) a Ukrajinci (64 percent opýtaných) tiež vedú zoznam tých, ktorí považujú svojich politikov za skorumpovaných. Okrem toho sa 86 percent Ukrajincov a 84 percent Moldavčanov domnieva, že ich vládam sa nedarí bojovať proti korupcii.
Loading
...
V prieskume sa vyše 30 percent respondentov vyjadrilo, že korupciu nikto neoznámi, pretože sa ľudia obávajú dôsledkov, 14 percent sa domnieva, že je príliš ťažké ju dokázať, a 12 percent uviedlo, že ju neohlasujú, pretože s tým aj tak nikto nič neurobí.
Nárast populistov a nacionalistov
Prieskum ukázal, že iba jeden z piatich ľudí, ktorí zaplatili úplatok, túto skúsenosť nahlásil a že dvaja z piatich, ktorí to nahlásili, sa stretli s nejakou formou odvety.
Jedným z dôvodov, prečo viac Európanov začína podporovať populistické a nacionalistické hnutia je podľa TI aj to, že si myslia, že tradičné demokratické inštitúcie "neplnia sľuby o prosperite a rovnosti príležitostí a nemožno im dôverovať".
Šéf TI, Peruánec José Ugaz, povedal, že "vlády jednoducho nerobia dosť pri riešení korupcie, pretože jednotlivci na čele z nej majú prospech". Vlády musia vyžadovať vysokú úroveň transparentnosti, aby ukončili tento veľmi znepokojivý vzťah medzi bohatstvom, mocou a korupciou, dodal.
Loading
...
V EÚ je najhoršie Rumunsko
Prieskum TI okrem iného zistil, že každá šiesta domácnosť dala vlani úplatok, aby mala prístup k verejným službám.
Najhoršia situácia je v krajinách bývalého Sovietskeho zväzu, kde vlani zaplatilo úplatok za prístup k verejným službám približne 30 percent domácností.
Na čele tohto rebríčka je Tadžikistan, kde úplatok podľa vlastných slov zaplatilo 50 percent opýtaných, nasledovaný Moldavskom (42 percent), Ukrajinou, Azerbajdžanom a Kirgizskom (všetky tri krajiny 38 percent) a Ruskom (34 percent).
V EÚ je podľa TI najhoršie úplatkárstvo v Rumunsku, pričom 29 percent opýtaných Rumunov uviedlo, že dalo vlani úplatok. Za Rumunmi nasledujú s 24 percentami Litovčania a s 22 percentami Maďari.
