LAGOS, BRATISLAVA. Pred tromi mesiacmi sa Zainabu Ibrahimovej podarilo ujsť z územia na severe Nigérie, ktoré ovláda islamistické hnutie Boko Haram. Teraz žije spolu s piatimi deťmi v utečeneckom tábore v meste Maiduguri.
Aj keď sú teraz v relatívnom bezpečí, jej deti sú naďalej v ohrození. Trpia totiž vážnou podvýživou, ktorú si priniesli ešte z domova, dostatok potravín nemajú ani teraz.
„Bojovníci Boko Haram nám bránili v pestovaní plodín. Žili sme len z divoko rastúceho ovocia a z listov,“ spomína pre televíziu al-Džazíra.
„Keď sme sem prišli, šiestich nás zaregistrovali ako rodinu a na mesiac sme dostali len dve dávky kukurice, ryže a fazule. Chcela som ich presvedčiť, že to nebude stačiť, ale nikto ma nepočúval.“

Dvesto detí denne
OSN v utorok varovalo, že v podobne zlej situácii je až 75-tisíc detí, ktorým hrozí, že do „niekoľkých mesiacov“ zomrú od hladu.
Podľa organizácie Save the Children bude čoskoro na severe Nigérie denne zomierať od hladu dvesto detí. Dôvodom je rozvrátené poľnohospodárstvo aj spúšť, ktorú za sebou unikajúci islamisti úmyselne nechávajú.
„Deti žijú v otrasných podmienkach a k hladu sa pridávajú aj ďalšie problémy ako zápal pľúc, malária či hnačky,“ hovorí pre al-Džazíru Ben Foot z nigérijskej pobočky organizácie. „Pri niektorých deťoch to môže byť druhý alebo aj tretí raz, čo sa ich telo vyrovnáva s podvýživou, imunitný systém je preto už teraz vážne oslabený.“
Boko Haram začal svoj boj proti vláde v roku 2009, domovy odvtedy opustili milióny ľudí, okrem poľnohospodárstva islamisti rozvrátili na severe Nigérie aj obchod. Vláde prezidenta Muhammadua Buhariho sa až v posledných mesiacoch podarilo získať späť územia, ktoré islamisti kontrolovali.
Pri bojoch zomrelo asi dvadsaťtisíc ľudí, no skutočný počet obetí sa pre súčasný hlad môže niekoľkonásobne zvýšiť.
„Náš odhad je, že do roku 2017 bude štrnásť miliónov ľudí potrebovať humanitárnu pomoc,“ cituje Guardian koordinátora humanitárnej pomoci OSN Petra Lundberga. „Z toho 400-tisíc detí potrebuje pomoc veľmi rýchlo a 70-tisíc by mohlo v ďalších mesiacoch zomrieť.“
OSN chce poskytnúť pomoc pre polovicu tohto počtu, teda pre sedem miliónov ľudí. Na viac nemá peniaze. Zvyšku má pomôcť vláda Nigérie, najväčšej africkej ekonomiky. Podľa Lundberga bude dôležité, aby sa do pomoci zapojil aj súkromný sektor a najmä miestni nigérijskí filantropi.

Najhoršie je to v táboroch
Svetový potravinový program síce hovorí o „podmienkach, ktoré pripomínajú hladomor“, no najvyšší stupeň varovania pre Nigériu zatiaľ nevydal. V tom prípade by sa situácii v krajine venovalo viac pozornosti ako doteraz.
„Prichádzajúca pomoc nevie pokryť rastúce požiadavky na potraviny,“ hovorí pre Guardian analytik konzultačnej firmy Africa Practice Roddy Barclay.
Najhoršie sú na tom podľa neho tábory v odľahlých mestách na severovýchode Nigérie. Aj nigérijské úrady v septembri priznali, že v jednom tábore pri Maidiguri denne zomiera od hladu najmenej desať ľudí.
Navyše, boje s islamistami pokračujú, aj keď už nekontrolujú celé územia. Džihádisti, ktorí sa hlásia k Islamskému štátu, namiesto toho robia útoky na civilistov a vojakov či samovražedné atentáty.
Opäť na strane islamistov
Tomu sa prispôsobuje aj postup vlády. „Dôraz naďalej ostáva na vojenských operáciách namiesto toho, aby vláda riešila skutočné socioekonomické dopady krízy,“ dodáva Barclay. Asi milión ľudí naďalej ostáva pre prebiehajúce boje prakticky odrezaný od sveta.
Navyše, z táborov prichádzajú správy, že pomoc nekončí vždy u hladných obyvateľov, ale rozkráda sa. Pocit, že vláda sa nestará o moslimov na severe Nigérie, stál pri zrode Boko Haram a mnohí miestni ho preto spočiatku podporovali.
Práve toto môže Boko Haram znovu využiť, varuje Ryan Cummings z analytickej firmy Signals Risk. „Môžu zneužiť hnev ľudí a tí opäť skončia na strane Boko Haram,“ vyhlásil. Situáciu podľa neho svet podceňuje.