BRUSEL. Európska komisia (EK) pri príležitosti Celosvetového detského dňa (20.11.) upozornila, že v roku 2015 okolo 25 miliónov detí vo veku od 0 do 17 rokov (26,9 % celkovej detskej populácie) bolo v krajinách Európskej únie ohrozených chudobou alebo sociálnym vylúčením.
Komisia dnes zverejnila prieskum Eurostatu, štatistického úradu EÚ, podľa ktorého vlani okolo 25 miliónov európskych detí a mladistvých žili v domácnostiach poznačených príjmovou chudobou, vážnymi materiálnymi nedostatkami, alebo s veľmi nízkou intenzitou práce.
Podľa údajov Eurostatu sa v únii za päť rokov, od roku 2010, podiel detí ohrozených chudobou alebo sociálnym vylúčením mierne znížil - z 27,5 % v roku 2010 na 26,9 % v roku 2015. Stále však pretrvávajú veľké kontrasty medzi jednotlivými členskými štátmi EÚ.
Slovensko sa v tomto rebríčku Eurostatu ocitlo na 13. mieste spomedzi 28 členských krajín, keď evidovalo okolo 237.000 detí a mladistvých (24,9 % tejto vekovej kategórie) v pásme ohrozenia chudobou. Ide o mierny pokrok voči roku 2010 (14. priečka v rebríčku), keď v našej krajine bolo 227.000 detí vystavených chudobe (25,3 %).
Rebríček
Eurostat naznačil, že podiel detí ohrozených chudobou alebo sociálnym vylúčením bol vlani najvyšší v Rumunsku a Bulharsku, najnižšie údaje boli na severe EÚ. V roku 2015 viac ako tretina detí vystavených chudobe bola v šiestich členských štátoch: Rumunsko (46,8 %), Bulharsko (43,7 %), Grécko (37,8 %), Maďarsko (36,1 %), Španielsko (34,4 %) a Taliansko (33,5 %). Na opačnom konci rebríčka, s najnižším podielom detí ohrozených chudobou, bolo Švédsko (14 %), Fínsko (14,9 %) a Dánsko (15,7 %). Dobre si viedlo aj Slovinsko (16,6 %), Holandsko (17,2 %), Česká republika a Nemecko (18,5 %).
Neviditeľný vrah. Chudoba zabíja najmä deti Čítajte Najväčší pokles počtu detí ohrozených chudobou za sledované päťročné obdobie (2010-2015) bol v Lotyšsku, kým najvyšší nárast zaznamenali Gréci. Takmer polovica členských štátov EÚ zaznamenala nárast ohrozenia detí chudobou - najvyšší nárast bol v Grécku (nárast o 9,1 percentuálneho bodu), na Cypre (7,1 p.b.) a Taliansku (4 p.b.). Na druhej strane najväčší pokles zaznamenali v Lotyšsku (-10.9 p.b.), Bulharsku (-6,1 p.b.) a Poľsku (-4,2 p.b.).
Na úrovni EÚ ako celku sa percento detí ohrozených chudobou alebo sociálnym vylúčením z celkovej populácie pod 18 rokov znížilo o 0,6 percentuálneho bodu - z 27,5 % v roku 2010 na 26,9 % v roku 2015.
Rozhoduje vzdelanie
Ďalší údaj, na ktorý Eurostat upozornil, je skutočnosť, že podiel detí ohrozených chudobou v EÚ klesá s úrovňou vzdelania ich rodičov.
V roku 2015 takmer dve tretiny všetkých detí v EÚ (65,5 %), ktorých rodičia mali nízku úroveň vzdelania, boli v pásme ohrozenia chudobou. Pre porovnanie, chudoba vlani ohrozovala len 30,3 % detí, ktorých rodičia mali dokončenú strednú školu (vyššie stredoškolské vzdelávanie) a 10,6 % detí s rodičmi s vyššou úrovňou vzdelania (terciárne vzdelávanie).
Eurostat upozornil, že ide o model, ktorý bol vlani platný vo všetkých členských štátoch EÚ. Najvyššie rozdiely medzi deťmi ohrozenými chudobou s rodičmi s nízkym vzdelaním a rodičmi s vyššou mierou vzdelania bol na Slovensku - 94,4 % detí z rodín s nízkou úrovňou vzdelania bolo vystavené chudobe, kým v rodinách s lepším vzdelaním tejto hrozbe čelilo iba 11 % detí (rozdiel 83,4 p.b.). Ďalšími krajinami s podobne vysokými rozdielmi sú Bulharsko (79,4 p.b.) a Česká republika (78,6 p.b.). Najmenšie rozdiely boli spozorované v Dánsku (34,7 p.b.), Estónsku (35,7 p.b.) a Portugalsku (38,4 p.b.).
