JERUZALEM. Izraelský parlament schválil zákonné nariadenie, ktoré mešity na území židovského štátu zaväzuje, aby obmedzili hlasitosť zvolávania k moslimských modlitbám z minaretov.
Na protest proti tomu dvaja arabskí poslanci Knesetu v pondelok priamo z rečníckej tribúny predniesli výzvu "azán", ktorou sa veriaci zvolávajú k modlitbe, a zakričali aj "Alláhu akbar" (Boh je najväčší), čo je neformálne vyznanie viery i súčasť väčšiny modlitieb.
Poburujúce konanie
Ako informoval izraelský spravodajský server Ynetnews.com, pre túto formu protestu sa rozhodli poslanci koalície strán združujúcich izraelských Arabov. Ich konanie ostatných poslancov pobúrilo. Obaja arabskí zákonodarcovia následne odišli z rokovacej sály.
Návrh na obmedzenie hlasitosti výziev k moslimským modlitbám podal poslanec Moti Jogev zo strany Židovský domov (ha-Bajit ha-Jehudi) na základe mnohých protestov občanov viacerých izraelských miest, ktorých spánok v ranných hodinách ruší azán z reproduktorov na minaretoch.
Dotknutí obyvatelia pritom vo svojich sťažnostiach nemali námietky proti zvolávaniu na moslimské modlitby počas dňa.
Predpotopné ohlasovanie
Jogev svoj návrh zdôvodnil tým, že "pri všetkých technologických vymoženostiach súčasnosti niet ospravedlnenia pre to, aby sa okolo štvrtej ráno budili aj tí ľudia, ktorí sa nechcú zúčastniť ranných modlitieb".
"Máme mobilné aplikácie, budíky a iné technológie," dodal. "Niet dôvodu budiť celú štvrť," spresnil v rozhovore pre izraelskú televíznu stanicu Aruc 1 (Prvý kanál).
Nariadenie o stíšení výziev k modlitbám, ktoré praktizujú mešity, podporil v nedeľu aj izraelský premiér Benjamin Netanjahu. Upozornil, že nimi trpia "moslimovia, židia i kresťania". Uviedol, že "obyvatelia zo všetkých častí Izraela a všetkých konfesií sa na mňa nespočetne veľa ráz obrátili so sťažnosťami ohľadom nadmerného hluku, ktorý vytvárajú mešity. Izrael je pripravený ich chrániť."
Obmedzenia hladiny hluku sa budú týkať všetkých náboženstiev, najväčší dosah však pocítia moslimovia. V Izraeli žije zhruba 17,5 percenta etnických Arabov, väčšinou moslimov.
Návrh sa však stretol i s kritickými ohlasmi. Inštitút izraelskej demokracie (IDI) v miestnych novinách totiž uviedol, že "skutočným cieľom tu nie je prevencia hluku, ale skôr vytvoriť lomoz, ktorý prebije snahy o nastolenie normálnych vzťahov medzi Židmi a Arabmi".
