BRUSEL. Po šiestich rokoch sa členským štátom EÚ podarilo dospieť k dohode o výlove hlbokomorských rýb.
Oznámila to v pondelok večer ministerka pôdohospodárstva a rozvoja vidieka SR Gabriela Matečná, ktorá predsedala zasadnutiu Rady EÚ pre poľnohospodárstvo a rybárstvo v Bruseli.
Ocenila slovenskú diplomaciu
V rozhovore pre TASR upozornila, že je to dobrá správa aj z hľadiska slovenského predsedníctva v Rade EÚ, lebo sa podarilo získať jednohlasný súhlas s výlovom rýb vo všetkých hlbokých moriach, kde lovia krajiny Únie, na roky 2017 a 2018.
Od roku 2010 až doteraz sa na tomto kroku krajiny Únie nevedeli dohodnúť.
Matečná v tejto súvislosti ocenila prístup slovenskej diplomacie pri dosahovaní konsenzu o kvótach a upozornila, že došlo aj k ústupu z pozícií niektorých krajín.
Rovnaký názor mal aj komisár EÚ pre životné prostredie, námorné záležitosti a rybárstvo Karmenu Vella, ktorý dodal, že v uplynulých rokoch dohode bránili najmenej dve členské krajiny, teraz ich však presvedčili argumenty Rady a pochopili význam spoločnej zodpovednosti pre udržateľný rozvoj morí.
Ministerka Matečná takto v Stupave osobne tlačila kapustu Čítajte "Dnešná dohoda znamená udržateľnejší prístup k hlbokomorským populáciám rýb. Výlov niektorých druhov bol znížený, aby sa mohli zregenerovať," uviedla ministerka. Dodala, že ide o tie druhy rýb, ktoré potrebujú dlhší čas na regeneráciu svojich stád.
Ministri sa politicky venovali aj viacročnému plánu lovu rýb v Severnom mori, čo je tiež v súlade s plánmi reformovanej spoločnej rybárskej politiky EÚ.
Z ostatných tém Rada ministrov upozornila na akútne situácie s ochoreniami hospodárskych zvierat, ako je africký mor ošípaných, ktorý šíria najmä diviaky, nodulárna dermatitída hovädzieho dobytka a vtáčia chrípka (H5N8), ktorú šíria neskoromigrujúce vtáky a ktorá je kvôli výskytu vo viacerých štátoch aktuálnou témou pre Európsku komisiu.
Antibiotiká na vzostupe
Ministri zároveň zdôraznili potrebu zaistenia dobrých životných podmienok zvierat počas prepravy. Vyzvali exekutívu EÚ na vypracovanie konkrétnych opatrení, a tiež členské štáty, aby zlepšili presadzovanie právnych predpisov v tejto oblasti a lepšie kontrolovali podmienky, v akých sú prepravované zvieratá.
Ďalšou z dôležitých tém bola antimikrobiálna rezistencia, keď vinou odolnejších baktérií v EÚ ročne zomrú desiatky tisíc ľudí. Predpokladá sa, že do roku 2030 bude rásť používanie antibiotík aj u zvierat, čo môže mať negatívne dôsledky pre ľudí.
"Je nevyhnutné, aby sme dospeli k pokroku v každom členskom štáte, lebo rezistentné baktérie nepoznajú hranice," zdôraznila Matečná.
Podľa jej slov je potrebný spoločný európsky postup pri vývoji nových antibiotík a používaní vakcín, pri zaistení rýchlych diagnostických testov, a tiež spoločné plány na monitorovanie spotreby a používania antimikrobiálnych látok v členských štátoch EÚ.
