Haag 9. januára (TASR) - Bývalý juhoslovanský prezident Slobodan Miloševič sa dnes opäť objavil pred porotou haagskeho tribunálu, aby sa zúčastnil na poslednom prípravnom pojednávaní pred začatím súdneho procesu o vojnových zločinoch v Kosove.
Dnešné pojednávanie má pripraviť konečnú pôdu pre kosovský súdny proces, ktorý sa na pôde haagskeho Medzinárodného trestného tribunálu OSN pre bývalú Juhosláviu (ICTY) začne 12. februára. Okrem iného bude predmetom dnešného konania počet svedkov, ktorí boli predvolaní na svedeckú výpoveď v rámci súdneho procesu, i otázka bezpečnostných opatrení na ich ochranu.
Miloševič je v kosovskej žalobe obvinený zo zodpovednosti za srbskú vyčisťovaciu kampaň a vyháňanie etnických Albáncov z Kosova koncom 90. rokov. Okrem toho proti nemu prokuratúra ICTY vzniesla dve ďalšie žaloby - zo zločinov proti ľudskosti spáchaných v Chorvátsku v roku 1991 a z genocídy v Bosne v rokoch 1992-95. Týmto dvom žalobám bude čeliť v samostatnom procese.
Hlavná žalobkyňa ICTY Carla del Ponteová sa usilovala presadiť myšlienku konania jedného spoločného súdneho procesu, na ktorom by sa 60-ročný Miloševič zodpovedal z obvinení vo všetkých troch vojnách. Súd však jej žiadosť zamietol.
Del Ponteová tvrdí, že na spoločnom procese by vedela dokázať, že bývalý prezident Juhoslávie bol súčasťou zločineckého podniku, ktorého cieľom bolo vytvoriť srbský štát v rámci bývalej Juhoslávie. Prokuratúra sa proti rozhodnutiu súdu plánuje odvolať.
Miloševič naďalej neuznáva autoritu haagskeho tribunálu, považujúc ho za politický nástroj Západu namierený proti Srbom. Tribunál je podľa neho "ilegálny" a vznesené žaloby proti jeho osobe sú "škandalózne a absurdné". Miloševič sa rozhodol čeliť všetkým obvineniam bez právneho zástupcu.
Kosovská žaloba obviňuje Miloševiča spolu so štyrmi ďalšími vysokými predstaviteľmi bývalého srbského režimu zo zodpovednosti za vyvraždenie 900 kosovských Albáncov a vyhnanie asi 800.000 civilistov z ich domovov. Podľa prokuratúry ICTY Kosovo predznamenalo začiatok konca Miloševičovho plánu "Veľkého Srbska", o ktorého vytvorenie sa usiloval počas celej svojej 13-ročnej vlády v Belehrade.
