WASHINGTON, BRATISLAVA. Reprezentuje štát navonok, zodpovedajú sa mu všetci ministri, tajné služby aj šéfovia federálnych úradov. Americký prezident však nie je všemocný.
Ústava mu garantuje podobné právomoci, aké poznáme napríklad v prípade niektorých európskych premiérov. Bez parlamentu, teda bez oboch komôr amerického Kongresu, však môže presadiť len minimum zásadnejších zmien. V utorok si okrem prezidenta Američania volia aj tretinu Senátu a nových členov Snemovne reprezentantov.
V utorok večer nášho času ešte nebolo jasné, kto sa stane novým prezidentom USA. Najmä v prípade republikána Donalda Trumpa sa však mnohí obávali, že svoju moc zneužije.
Vplyvný republikán John McCain sa však s týmito obavami nestotožňuje. „Verím, že máme vládne inštitúcie, ktoré zabránia v prekročení ústavných právomocí niekomu, kto sa o to pokúsi,“ povedal v nedávnom rozhovore pre New York Times. Zároveň trochu nešťastne dodal: „Máme Kongres. Máme najvyšší súd. Nie sme Rumunsko.“
Niečo ako premiér, ale silnejší
Americká ústava je postavená na deľbe moci medzi zákonodarnú (Kongres), výkonnú (prezident) a súdnu moc (sudcovia). Prezident má v Spojených štátoch rozsiahlejšie právomoci ako bežný európsky premiér.
Môže napríklad rozpútať vojnu – a to aj bez toho, aby sa na to opýtal poslancov. Nemôže v nej však pokračovať bez súhlasu kongresmanov.
V roku 1973, keď Američania bojovali vo Vietname, to neplatilo. Kongres až v tomto období schválil zákon o vojenských právomociach, ktorý v tejto oblasti prezidentovi výrazne zviazal ruky.
Šéf Bieleho domu síce môže rozhodnúť o nasadení amerických vojakov v zahraničí, ak však zásah má trvať viac ako 60 dní, musí ho odklepnúť Kongres.
Ten tiež rozhoduje o rozpočte, a teda aj o financiách, ktoré smerujú do armády.
Kľúčoví sudcovia
Dôležitou právomocou amerického prezidenta je aj vymenovanie sudcov najvyššieho súdu. Práve tam sa často odohráva niečo ako ideologická bitka o charakter štátu.
Sudcovia totiž vydávajú verdikty aj v citlivých hodnotových sporoch a to, či na najvyššom súde majú prejavu konzervatívci, alebo liberáli, formuje aj americký právny systém. Prezidentove nominácie však musí schváliť Senát.
Najnovšie budú demokrati a republikáni bojovať o miesto po konzervatívnom sudcovi Antoninovi Scaliovi, ktorý zomrel vlani.
Zásah áno, vojna nie
Sú však oblasti, kde môže konať na vlastnú päsť. Napríklad v boji proti klimatickým zmenám. Šéf Bieleho domu by napríklad mohol ignorovať záväzky, ktoré vyplývajú z dohody klimatického summitu v Paríži.
Na väčšinu zásadných zmien však prezident potrebuje Kongres. Potreboval ho aj Barack Obama, keď v roku 2010 presadil svoju zdravotnícku reformu Obamacare.
Platilo by to napríklad aj pri plánoch na postavenie plota s Mexikom, ak by jeho stavbu odmietla financovať mexická vláda.
Prezident by však bez Kongresu nemohol ani zvyšovať alebo znižovať dane či napríklad zaviesť v istých prípadoch tresty smrti, ako to pred voľbami sľuboval Trump.
