MARRÁKEŠ. Maroko, ktoré je do 18. novembra hostiteľom 22. zasadnutia konferencie o Rámcovom dohovore OSN o zmene klímy (UNFCCC), sa snaží prispieť k zlepšeniu životného prostredia aj zmenou tradičných postupov. Aj tých, ktoré sa týkajú typických miestnych kúpeľov - hamamov.
Namiesto dreva kôstky
Hamam je neodmysliteľnou súčasťou životného štýlu ľudí v moslimskom svete. Ich prevádzka však má negatívny dopad na životné prostredie.
Okrem dymu, výparov a sadzí, ktoré následne poškodzujú okolité budovy, totiž asi 10-tisíc hamamov existujúcich v Maroku ročne spotrebujú tri milióny ton dreva a vyprodukujú štyri milióny ton oxidu uhličitého. Na vykúrenie pece, ktorá zohrieva vodu na parný kúpeľ, jeden hamam denne spotrebuje tonu dreva.
Mahdi, majiteľ siete hamamov v Marrákeši, pre web 20 Minutes uviedol, že kúpiť drevo je v Maroku čoraz ťažšie, jeho cena stúpa, podobne ako aj ceny pohonných hmôt.
Preto s priateľom-inžinierom vymysleli "trvalo udržateľný hamam", v ktorom kúria alternatívnym palivom - biologickým odpadom, ako sú kôstky z olív či škrupiny z mandlí.
Náklady nižšie o 60 percent
Cena za tento odpadový materiál je síce porovnateľná s drevom, ale na získanie rovnakého objemu tepla sa biologického odpadu spáli menej.
Náklady na prevádzku hamamu sa po zavedení novej technológie znížili o 60 percent, podobne aj emisie oxidu uhličitého. Návratnosť investície do nákupu nových vykurovacích pecí (asi 100-tisíc eur) je vypočítaná na päť rokov.
Tento progresívny majiteľ hamamu sa teraz chce venovať osvete zameranej na zníženie spotreby vody. Každý návštevník totiž počas návštevy kúpeľov minie v priemere 200 litrov vody. Najviac jej minú ženy, ktoré si v hamame umývajú vlasy.
