WASHINGTON, BRATISLAVA. Jedna z najzvláštnejších prezidentských kampaní histórie. Práve takto celé mesiace nazývali svetové médiá či odborníci na americkú politiku obdobie, ktoré v utorok vrcholí hlasovaním Američanov o novom prezidentovi Spojených štátov.
Zvláštne neboli len slovné prestrelky kandidátov na Twitteri či vyznanie toho, čo si jeden na druhom cenia, bola takou aj atmosféra v polarizovanej krajine. Ani v samotný deň volieb sa jej Spojené štáty nezbavia - rovnako ako niektorých zvláštnych nariadení či zvykov, ktoré počas volieb dodržiavajú.
História a logika
Na niektoré zvláštnosti sme si už tak zvykli, že už ani nie sú zvláštnosťami. Že sa v Spojených štátoch volí v prvý novembrový utorok po prvom novembrovom pondelku, môže Slovákovi na prvé počutie znieť trochu ťažkopádne. V skutočnosti však zákon vychádza z histórie, logiky aj praktickej stránky veci.
Prečo november? Krajina bola kedysi prevažne agrárnou. V letných mesiacoch by sa roľníkom na ďaleké, niekedy vyše deň dlhé cesty za volebnými miestnosťami, chodilo len veľmi ťažko. Aj utorky v roku 1845 vyzerali ako dobrý nápad. Keď voliči vyrazili po nedeľnej omši, k voľbám dorazili akurát načas, píše portál ABC News.
A prečo ten kostrbatý dodatok o prvom novembrovom utorku po prvom novembrovom pondelku? Američania sa zákonom chceli vyhnúť tomu, aby voľby pripadli na utorok prvého novembra, teda Sviatok všetkých svätých.
Alkohol si nekúpite
To všetko tak v historickom kontexte vyznieva úplne pochopiteľne - na rozdiel od niektorých iných novodobých zvyklostí či zákonov, o ktorých píše BBC.
Jedným z nich je napríklad obyčaj v niektorých mestách či celých krajoch Indiany, podľa ktorej sa v deň volieb prestane predávať alkohol. Žiaden zákon pritom nič podobné v súčasnosti nenariaďuje, je to jednoducho zvyk.
Štát Ohio zas zakazuje, aby k volebnej urne pristúpili “idioti a šialenci”. Ani jedno z označení však nepoužíva ako vulgarizmus. Zákonodarci formuláciou odobrali možnosť voliť ľuďom s narušeným mentálnym zdravím.
“Idioti a šialenci” z Ohia síce nemôžu, hlas však smú odovzdať tí, ktorí sa ani nenachádzajú na tejto planéte. Zákon totiž oprávňuje k hlasovaniu kozmonautov, ktorých počas volieb poslala NASA do vesmíru.
Je možné, že novou súčasťou volebného dňa sa v Spojených štátoch stanú aj šteniatka. Tento rok sa pred volebnými miestnosťami v Pennsylvánii, Nevade, New Hampshire a Severnej Karolíne objavia po prvý raz, ak sa však osvedčia, možno sa aj z nich stane akási stálica. Politická skupina NextGen Climate predpokladá, že ak pred volebnými miestnosťami budú psy, prilákajú k volebným urnám mladých voličov.
"Spiatočnícky" zákaz selfie
Najnovším bizarným zákonom je ten, ktorý sa venuje problematike fotenia selfie. Len týždeň pred voľbami devätnásť z päťdesiatich amerických štátov prijalo zákon, ktorý zakazuje fotodokumentáciu samého seba s volebným lístkom, píšu New York Times.
Legislatíva sa v jednotlivých štátoch doteraz rôznila - v Kalifornii bolo doteraz kopírovanie a zverejnenie zločinom, v štáte New York len priestupkom. Zákony, ktoré to vymedzovali, mali často aj desiatky rokov.
Práve preto nový zákon niektorí odborníci podľa považujú za spiatočnícke. Tvrdia, že do dnešnej spoločnosti prenáša to, v čo ľudia verili pred desaťročiami a vôbec neberie ohľad na to, aká je spoločnosť dnes.
Podľa nich dnes predstavuje fotodokumentácia každodenných činností prirodzenú súčasť terajšieho života - a radia medzi ne aj volenie prezidenta Spojených štátov.
Digitálne nálepky
Jedným z ďalších moderných výdobytkov amerických volieb sú aj digitálne “nálepky” vo viacerých jazykoch, ktorými môže človek svetu oznámiť, že svoj hlas už odovzdal. Deň pred voľbami ich spolu s oficiálnym hashtagom a emotikonom volieb predstavila sociálna sieť Twitter.
Loading
...
Digitálne nálepky tak kopírujú nálepky zo skutočného života, ktorých pôvod je síce nejasný, ale popularita obrovská. Slová “Volil som” ľudia lepia na volebné urny, dvere volebných miestností, do autobusov či na dosky notesov.
Vlastne prakticky kamkoľvek. A tento rok po prvý raz aj na svoje nástenky sociálnych sietí.