WASHINGTON, BRATISLAVA. Americký štát Wyoming, v ktorom žije asi 580-tisíc ľudí, bol prvým štátom, kde už v roku 1869 získali ženy volebné právo.
O takmer 150 rokov neskôr má federálny dištrikt Kolumbia a hlavné mesto USA Washington viac obyvateľov ako Wyoming, no nielen ženy, ale ani muži tu nemôžu voliť svojich zástupcov do Senátu či Snemovne reprezentantov.
Washington D.C. totiž nie je oficiálne uznaný ako štát. Zmeniť by to mohlo referendum, ktoré sa koná súčasne s americkými prezidentskými voľbami. Viacerí však naznačujú, že snahu o založenie 51. amerického štátu Kongres aj nový prezident odignoruje.
Lincolnov pamätník vo Washingtone. (zdroj: flickr/cc/Christopher Neugebauer)Ignorácia republikánov
„Štátnosť je jediný spôsob, ako môžeme mať rovnaké práva a povinnosti ako ostatní občania USA,“ hovorí pre agentúru Reuters predseda rady dištriktu Phil Mendelson. Občania mesta chcú teraz zatlačiť na nový Kongres aj na nového prezidenta – či už ním bude Hillary Clintonová alebo Donald Trump.
Podobné snahy sa pritom s hlavným mestom vlečú už roky – naposledy vytvorenie štátu v referende podporili ľudia v roku 1982. Kongres výsledok vtedy odignoroval.
To, že mesto potrebuje viac práv, si jeho starostka Muriel Bowserová uvedomila najmä v apríli, keď rada D.C. napadla Kongres za jeho snahu zablokovať mestský rozpočet. Republikánom sa totiž prílišné výdavky nepáčili.
Výrazne demokratické mesto je podľa Mendelsona otrávené z toho, že miestne snahy o liberálne návrhy ako legalizácia marihuany či možnosť výberu potratu blokujú konzervatívni republikáni.
Nová Kolumbia či druhý Washington?
To, že občania zahlasujú za vytvorenie štátu, je vysoko pravdepodobné – podľa posledných prieskumov návrh podporuje asi 70 percent miestnych. Nový útvar sa má volať Štát Washington, D.C., pričom D.C. nemá odkazovať na dištrikt Kolumbia, ale znamená Douglass Commonwealth (má ísť o poctu abolicionistovi Frederickovi Douglassovi).
Otázka mena pritom rozhádala mnohých – kým severozápadnému štátu Washington prekáža súčasný návrh, ten pôvodný hovoril o vytvorení Novej Kolumbie.
Ak by štát vznikol, paradoxne by do neho nepatrili jeho najznámejšie pamiatky. Do územného plánu 176-kilometrov štvorcových veľkého štátu totiž podľa návrhu nepatria federálne pozemky vrátane Bieleho domu, budovy Kongresu, pamätníkov na National Mall a ďalšie vládne budovy vedľa nich.
Loading
...Klauni v Kapitole
Šance, že sa Washington D.C. stane štátom, sú však podľa serveru City Metric malé. Najväčšou bariérou zostávajú republikáni. Vznik štátu by totiž automaticky znamenal dve miesta pre demokratov v Senáte aj zastúpenie v Snemovni.
„Kým majú republikáni väčšinu, alebo len tesnú menšinu v Kongrese, nenechajú to prejsť,“ hovorí pre City Metric Ben Freed, redaktor magazínu Washingtonian. Referendum je totiž nezáväzné a odporcovia ho označujú za naivnú chybu.
Clintonová v Bielom dome by návrh podporila skôr ako Donald Trump. Zástancovia štátnosti preto dúfajú, že voľby budú ich návrhu priať. Washington má však k samostatnému štátu ešte dlhú cestu – chýbajú mu súdy či verejná univerzita. „Jednoducho, aj keď sme emocionálne pripravení na štátnosť, štrukturálne pripravení nie sme,“ dodáva Freed.
Washinton D.C. má dnes dvoch tieňových senátorov a jedného zástupcu v Snemovni, ktorí však nemôžu voliť. Jeden z nich, tieňový senátor Paul Strauss verí, že referendum má šancu. „Najdôležitejšia zmena je tá, aby nám mesto nekontrolovali tí klauni z Kongresu a aby sme do Kongresu vedeli poslať ľudí, ktorí za nás budú hlasovať a budú nás reprezentovať,“ hovorí pre študentské noviny The GW Hatchet.
