BRATISLAVA. Členské štáty EÚ by mali zabezpečiť, aby ich vzdelávacie systémy boli relevantnejšie a inkluzívnejšie. Najmä pokiaľ ide o integráciu nových utečencov a migrantov. Zdôrazňuje to tohtoročné vydanie Monitoru vzdelávania a odbornej prípravy, ktoré vydáva Európska komisia. Informovala o tom Ingrid Ludviková z tlačového oddelenia Zastúpenia Európskej komisie v SR.
Európa potrebuje podľa dokumentu účinné systémy vzdelávania, aby mladí ľudia mohli získať zručnosti, ktoré potrebujú na účasť na živote spoločnosti a na rozvoj svojej kariéry. Školy, univerzity a inštitúcie odborného vzdelávania a prípravy sú pritom základnými kameňmi rastu, zamestnanosti, inovácie a sociálnej súdržnosti.
Európska komisia naznačuje, že členské štáty by mali zabezpečiť primerané finančné investície a poskytovať kvalitné vzdelávanie pre mladých ľudí bez ohľadu na prostredie, z ktorého pochádzajú, vrátane utečencov a migrantov.
Staré aj nové prípady
Komisár EÚ pre vzdelávanie, kultúru, mládež a šport Tibor Navracsics uviedol, že systémy vzdelávania v Európe môžu zohrávať kľúčovú úlohu pri riešení dôležitých problémov, akými sú napríklad pretrvávajúca nezamestnanosť mladých ľudí a pomalý hospodársky rast, ako aj pri riešení nových výziev, akou je utečenecká kríza.
"Vzdelávanie však môže svoju úlohu plniť len vtedy, ak prináša dobré výsledky. Dnes viac ako kedykoľvek predtým musíme zabezpečiť, aby vzdelávanie umožnilo mladým ľuďom stať sa aktívnymi a nezávislými občanmi a nájsť si prácu, ktorá ich bude napĺňať. A nejde len o zabezpečenie udržateľného rastu a inovácie, ale o spravodlivosť,“ uviedol Navracsics.
Pokiaľ ide o investície do vzdelania, z údajov Monitora (za rok 2014) vyplýva, že verejné výdavky na vzdelávanie v EÚ začali opäť po troch po sebe nasledujúcich rokoch poklesu rásť. Celoeurópske verejné investície do vzdelávania vzrástli o 1,1 percenta ročne. Nárast investícií zaznamenali približne dve tretiny členských štátov.
Rast aj u nás
V šiestich krajinách bol tento nárast vyšší ako päť percent, jednou z nich bolo aj Slovensko. Naopak desať členských štátov - Belgicko, Cyprus, Chorvátsko, Estónsko, Fínsko, Grécko, Litva, Rakúsko, Slovinsko a Taliansko - znížilo v roku 2014 výdavky na vzdelávanie v porovnaní s rokom 2013.
Komisia upozorňuje, že je potrebné vynaložiť väčšie úsilie, aby sa systémy vzdelávania stali inkluzívnejšími. V porovnaní s domácim obyvateľstvom migranti dosahujú slabšie výsledky. V roku 2015 v tejto kategórii zaznamenali vyššiu mieru predčasného ukončenia školskej dochádzky a nižší počet absolventov terciárneho vzdelávania (vysokoškolského) než v prípade domáceho obyvateľstva. Približne 30 percent migrantov je pritom mladších ako 18 rokov a väčšina z nich má menej ako 34 rokov.
Vzhľadom na ich mladý vek je vzdelanie účinným nástrojom pri podpore ich integrácie do spoločnosti.
V prípade Slovenska Komisia upozorňuje, že verejné výdavky na vzdelávanie v roku 2014 dosiahli 4,1 percenta HDP, čo je výrazne menej ako priemer EÚ vo výške 4,9 percenta.
Podobnú alebo nižšiu úroveň zaznamenali len štyri ďalšie členské štáty. V kľúčových ukazovateľoch stratégie Európa 2020 Slovensko za priemerom EÚ zaostáva najmä v podiele populácie s dosiahnutým terciárnym vzdelaním.
Málo atraktívne učiteľské povolanie
Vysokoškolské vzdelanie malo v roku 2015 na Slovensku 28,4 percenta ľudí od 30 do 34 rokov. Priemer EÚ bol pritom 38,7 percenta ľudí. Slovensko v roku 2015 rovnako zaostávalo v účasti dospelých na celoživotnom vzdelávaní.
Európska komisia odporúča Slovensku zlepšiť výsledky v oblasti vzdelávania zvyšovaním atraktívnosti učiteľského povolania a posilňovaním účasti rómskych detí na všeobecnom vzdelávaní už od raného detstva.
Monitor vzdelávania a odbornej prípravy 2016 je piatym vydaním tejto výročnej správy, ktorá zachytáva vývoj európskych systémov vzdelávania a odbornej prípravy. Meria sa ním pokrok Európy v súvislosti s plnením hlavných cieľov stratégie Európa 2020 v oblasti vzdelávania.
Monitor analyzuje hlavné problémy európskych vzdelávacích systémov a predstavuje politické opatrenia, ktoré by im mohli pomôcť lepšie reagovať na spoločenské potreby a potreby trhu práce.
