Otvorená, výstredná, úplne ľahostajná k názorom iných. Jednoducho jedinečná. To o nej povedal muž, ktorý napísal jej autobiografiu, spisovateľ Paul Anderson.
Osobná priateľka, priekopníčka a žena, ktorá hľadala spravodlivosť, tak zhodnotil jej osobnosť jeden z najvýraznejších ľudskoprávnych aktivistov v Spojených štátoch Jesse Jackson.
Samú seba však Janet Renová pokladala za starú dámu. Rada provokovala rozhodnutiami, vyjadreniami aj činmi. Dodnes o nej svet hovorí ako o jednej z najrozvratnejších osobností vlády Billa Clintona.
Debatujúca chemička
Rodáčka z Miami už v detstve ukázala, že má odvahu. Na strednej škole patrila k najzanietenejším členom debatného krúžku, vyhrávala debatné súťaže, patrila medzi najviditeľnejšie osobnosti ročníka. Mnohí neskôr jej odvahu pripisovali génom aj výchove - matku Janet Renovej viacerí označovali za excentrickú.
Dôvodov bolo niekoľko: Renovej mama mala bonvivánsku cestovateľskú minulosť, bola zanietenou novinárkou, ktorej hlas bolo počuť, rodine postavila dom bez toho, že by mala akékoľvek skúsenosti s murárstvom.
,,Vykopala základy vlastnými rukami, s krompáčom a lopatou,” povedala raz podľa New York Times jej dcéra Janet.
Tej sa okrem debatného krúžku darilo aj v chémii - a práve tú sa rozhodla študovať aj na Cornellskej univerzite. Po dokončení štúdia sa prihlásila ešte na jednu školu. Na Harvardovu univerzitu sa dostala ako jedna zo šestnástich žien z päťsto študentov v ročníku, študovala právo.
Nasledovala absolventská prax a stretnutie s floridským prokurátorom, ktorý jej ponúkol miesto v súdnictve. Prijala ho. O niekoľko rokov sa stala prvou ženou - prokurátorkou Floridy. Na tomto poste pôsobila až do roku 1993, keď prišiel telefonát z Bieleho domu.
Janet Renovú kritizovali, že je vraj prostoreká a nevie komunikovať s médiami. (zdroj: TASR/AP)Oddelená od politiky
Jej podporovatelia tvrdia, že na ministerstvo spravodlivosti priniesla úplne nový vietor. Hodnotili ju ako nebojácnu šéfku rezortu, ktorá úradu pozdvihla úroveň integrity a profesionality. Keď bola presvedčená o porušení práva, nebála sa robiť nepopulárne rozhodnutia.
,,Donekonečna veci spochybňovala, až kým si nebola úplne istá, že je v úplnom súlade s právom,“ hovorí pre Washington Post profesor práva Walter E. Dellinger III. ,,Bola obrovskou silou pri napĺňaní toho, čo právo predpisuje. A bola neoblomná v tom, že má byť ministerstvo oddelené od politiky.“
Počas osemročného obdobia v úrade trvala na tom, že jej rezort má byť absolútne nezávislý od všeobecnej mienky, médií aj vplyvu politiky. Vyšetrovala zneužívanie práv FBI, gigantickú firmu Microsoft aj Clintonovu aféru s Monikou Lewinskou.
Ministerkou spravodlivosti zostala Janet Renová až do konca Clintonovej éry. Naposledy sa takto dlho na poste minister udržal v roku 1829.
Z inej by si neuťahovali
Mala však aj svojich odporcov. Bola prvou ženskou ministerkou spravodlivosti, čo v politickom prostredí plnom mužov znamenalo, že sa často stávala obeťou sexizmu.
Jej odporcovia ju kritizovali za to, že je vraj prostoreká a nevie komunikovať s médiami a verejnosťou, často sa však venovali aj jej vzhľadu. Uťahovali si najmä z jej výšky. Merala 185 centimetrov, hovorili, že vyzerá ako Amazonka.
,,Robil by som takéto skeče, keby bol ministrom spravodlivosti muž? Asi nie,“ priznal raz podľa portálu Vox americký herec a komik Will Ferrell. Práve on bol jedným z tých, čo sa do Renovej navážali najčastejšie - často naznačovali, že je len akousi predĺženou rukou Billa Clintona.
,,Treba však povedať, že keby bola ministerkou spravodlivosti taká Madeleine Albrightová, malá a normálna žena, neviem, či by sme to robili.“
