LONDÝN, WASHINGTON. Keby republikánsky kandidát Donald Trump zvíťazil v prezidentských voľbách a zrealizoval svoj plán výstavby protiimigračného múru na hraniciach medzi USA a Mexikom, boli by ohrozené vzácne rastlinné a živočíšne spoločenstvá existujúce v danej oblasti. O obavách ekológov písal renomovaný britský časopis Nature.
"Juhozápad USA a severozápadné Mexiko majú rovnaké poveternostné podmienky, delia sa o rieky aj prírodu. Infraštruktúra postavená na hranici by celú túto spoločnú krajinu rozsekla napoly," uvádza Sergio Avila-Villegas, vedec z Múzea Arizony a Sonorskej púšte so sídlom v Tucsone, ktorý sa profesionálne venuje ochrane prírody.
Trump po ústretovom geste opäť prisľúbil tvrdý prístup k imigrantom Čítajte Múr proti migrantom
Donald Trump v predvolebnej kampani prisľúbil, že celú americko-mexickú hranicu dlhú 3200 kilometrov uzavrie múrom, ktorý bude vysoký 10-20 metrov.
"Postavíme múr. Bude to veľký múr. Bude slúžiť účelu, ktorému má: zamedzí vstupu nelegálnych migrantov," hovorí Trump na videu, ktoré je dostupné na webovej stránke jeho kampane.
Podľa Clintona Eppsa, biológa z Oregonskej štátnej univerzity, by takáto pohraničná bariéra spôsobila obrovské škody na miestnych, prekvapivo rôznorodých a súčasne citlivých ekosystémoch.
"Vieme, aký dôležitý je prirodzený pohyb voľne žijúcich živočíchov pre prežitie mnohých druhov," zdôrazňuje Epps na stránkach 536. čísla časopisu Nature.
Držiteľ Nobelovej ceny: Ak sa stane Trump prezidentom, roztrhám svoju zelenú kartu Čítajte Ohrozí to živočíchov
Oblasť na hraniciach medzi USA a Mexikom nie je ani zďaleka vyprahnutou pustinou, ako sa niektorí domnievajú.
Je to región s jednou z najvyšších úrovní diverzity cicavcov, vtákov a rastlín v kontinentálnych Spojených štátoch a severnom Mexiku. Žije tam aj množstvo ohrozených druhov.
Pohraničný plot by rozdelil lokálne populácie druhov, ktoré žijú v oboch krajinách. Napríklad tamojšie ovce hruborohé žijú v malých skupinách na oboch stranách hranice a na ich voľnom pohybe závisí ich prežitie.
Ďalšie druhy, ako napríklad jaguáre, oceloty a medvede žijú prevažne na mexickom území, avšak v priľahlých častiach USA sa vyskytujú menšie populácie, ktoré sú s nimi geneticky príbuzné.
Už teraz živočíchom v pohraničí komplikujú život vplyvy ľudskej civilizácie, ako sú hluk, osvetlenie a intenzívna doprava.
Postavenie múru by ich situáciu ešte zhoršilo, keďže takáto bariéra by zahradila aj rieky a potoky.
"Vodné toky prechádzajúce cez hranicu spájajú ekosystémy. Ak ich zablokujeme, dotkne sa to prírody v tej úplne najelementárnejšej rovine," tvrdí Avila-Villegas.
Prvých 100 dní: Trump by rušil nariadenia, Clintonová stavala cesty Čítajte Bushov plot
Donald Trump pritom nie je prvým americkým politikom, ktorý prišiel s nápadom oddeliť USA od Mexika múrom.
Už v roku 2006 vtedajší prezident George W. Bush schválil výstavbu 1126-kilometrovej bariéry na južnej hranici USA, z ktorej sa podarilo postaviť takmer 1100 kilometrov.
Ide o kombináciu šesť metrov vysokých plotov vyrobených z oceľových tyčí a nižších mobilných bariér, pripomínajúcich protitankové zátarasy.
Vedci majú zatiaľ k dispozícií len málo spoľahlivých údajov o tom, aký vplyv má tento "Bushov" plot na lokálne populácie živočíchov.
Podľa niektorých štúdií plot zredukoval migráciu a zvýšil stres zvierat, ale na presuny ľudí mal len minimálny vplyv.
Pohraničníci napríklad fotografovali pumy americké, ktoré behali pozdĺž oplotenia a neúspešne sa ho pokúšali prekonať.
Múr na hraniciach s USA v mexickom rozpočte chýba Čítajte Nebezpečná zóna
Snahy vedcov o výskumnú činnosť v oblasti komplikuje nielen nedostatok financií, ale aj prísny bezpečnostný režim platný v pohraničí.
"Hranica už nie je prívetivým miestom. Bál by som sa tam poslať svojho študenta," tvrdí profesor Epps.
Vlastné skúsenosti v tomto smere má aj Sergio Avila-Villegas. Už pred desiatimi rokmi sa pokúšal robiť terénny výskum v okolí "Bushovej" bariéry; musel ho však ukončiť s ohľadom na vlastnú bezpečnosť.
Južná hranica USA je podľa jeho slov "vojnovou zónou", v ktorej operujú nielen príslušníci riadnych amerických bezpečnostných síl a imigrační agenti, ale aj dobrovoľné občianske hliadky, ktoré bránia hranicu so zbraňou v ruke.
"Vždy keď sa ja - muž a Hispánec s tmavou pokožkou a dlhými vlasmi - vyberiem do terénu, upútam pozornosť členov hliadok, vrtuľníkov a štvorkoliek. Prídu skontrolovať, čo tam robím," približuje Avila-Villegas, ktorý sa kvôli hroziacemu rozšíreniu bariéry rozhodol nedávno - po rokoch života v USA - požiadať o americké občianstvo.
Preto, aby mohol v prezidentských voľbách 8. novembra hlasovať proti Donaldovi Trumpovi a jeho múru, píše časopis Nature.
