BRATISLAVA. Pred niekoľkými dňami sa v ruských médiách objavila správa o zničení irackého tanku M1 Abrams ruskou strelou Kornet. Tank irackej armády skončil v plameňoch.
Slová o zničení by sme však mali brať s rezervou.
Protitankovú riadenú strelu (PTRS) Kornet po prvýkrát zaviedli do výzbroje ruskej armády v roku 1998. Strela sa dá umiestniť na vozidlá a môže sa tiež odpaľovať z prenosných kompletov. Viac ako 35-tisíc striel je súčasťou výzbroje 20 krajín.
Využívajú ich aj teroristi
Strelami Kornet disponujú aj Irak, Irán alebo Sýria. Kornety využívajú aj teroristické organizácie ako Hizballáh alebo Hamas – tie ich pravdepodobne získali ešte pred vojnou od sýrskej armády. Rusko dodalo sýrskej armáde v posledných rokoch aj tisíc najnovších striel Kornet-E.
Islamský štát, ktorý stojí za spomínaným zásahom tanku Abrams, mohol strely získať z vyrabovaných skladov irackej alebo sýrskej armády.
Dolet striel Kornet je 5 500 metrov, vo verzii Kornet-EM až 8 000 metrov. V základnej verzii je tandemová hlavica schopná preraziť údajne 1000 až 1200 mm valcovaného homogénneho panciera RHAe (Rolled Homogeneous Armour equivalency).
Pancier preráža plazmou
Verzia Kornet-E by teda mala byť schopná prebiť 1200 mm RHAe. Prípadné prídavné moduly reaktívneho panciera (ERA) tanku vyradí z prevádzky menšia prvá nálož tandemovej hlavice Kornet.
