TALLINN. Estónsko obvinilo v stredu susedné Rusko z opätovného narušenia svojho vzdušného priestoru.
Armáda pobaltského členského štátu Severoatlantickej aliancie (NATO) už v utorok informovala, že lietadlo typu Antonov An-148 ruských pohraničných síl vstúpilo do estónskeho vzdušného priestoru bez povolenia neďaleko ostrova Vaindloo vo Fínskom zálive a zdržiavalo sa v ňom približne jednu minútu.
Predvolali veľvyslanca
Elektronický identifikačný systém lietadla bol síce zapnutý, jeho posádka však nenadviazala kontakt s riadením letovej prevádzky, uvádzalo sa vo vyhlásení.
Estónsko opäť obvinilo Rusko z narušenia vzdušného priestoru Čítajte Podľa stredajších informácií armádnych zdrojov došlo v utorok večer k ďalšiemu narušeniu estónskeho vzdušného priestoru v rovnakej oblasti, a to strojom rovnakého typu asi na tridsať sekúnd, uviedla tlačová agentúra DPA.
Estónske ministerstvo zahraničných vecí predvolalo ruského veľvyslanca v Tallinne, aby mu odovzdalo protestnú nótu.
Celkovo išlo o šiesty a siedmy prípad narušenia vzdušného priestoru krajiny ruskými lietadlami v tomto kalendárnom roku.
Obavy z ruských síl
Nórska premiérka Erna Solbergová vyjadrila v stredu obavy škandinávsko-pobaltského regiónu zo zvýšenej priebojnosti ruských síl.
Informovali o tom tlačové agentúry AP a DPA.
"Nemôžeme mať svet, kde veľké krajiny rozhodujú o tom, čo urobia so svojimi susedmi," uviedla Solbergová v dánskej metropole Kodaň na každoročnom stretnutí zoskupenia Škandinávsko-pobaltskej osmičky (NB8), teda piatich severských a troch pobaltských štátov.
NB8 tvoria Dánsko, Estónsko, Fínsko, Island, Litva, Lotyšsko, Nórsko a Švédsko.
Solbergová takisto poznamenala, že Nórsko, ktoré má spoločnú hranicu s Ruskom v Arktíde, má s Moskvou iný vzťah než pobaltské štáty, ktoré sa obávajú svojho veľkého východného suseda.
Premiérka vysvetlila, že medzi Nórskom a Ruskom vládne spolupráca ohľadne ich spoločnej, takmer 200 kilometrov dlhej hranice.
Severskí lídri vyzvali na užšiu spoluprácu v rámci regiónu a celkovo s Európou, keďže vládnu obavy z "útočnejšieho" postoja Ruska. Moskva totiž ohlásila nové výdavky na ozbrojené sily.
"V súčasnosti sme svedkami zhoršujúcej sa bezpečnostnej situácie v našom regióne. Rusko má čoraz priebojnejší a útočnejší postoj," povedal po výročnom neformálnom stretnutí premiérov skupiny NB8 dánsky predseda vlády Lars Lökke Rasmussen.
Švédsky premiér Stefan Löfven vyhlásil, že je tu potreba "jednotného frontu v rámci Európskej únie" a že sankcie EÚ proti Rusku by mali zostať v platnosti, kým Moskva úplne neuplatní dohody z Minska zamerané na ukončenie konfliktu na východe Ukrajiny.
Sankcie na Rusko sú uvalené od roku 2014.
Ruský minister obrany Sergej Šojgu v stredu oznámil, že Moskva zvyšuje vojenské kapacity na svojej západnej hranici, a to v reakcii na kroky NATO.
