ANKARA, BRATISLAVA. Nevzdáme sa, napísal v pondelok na titulnej strane turecký denník Cumhuriyet. Stĺpčeky niektorých komentátorov zostali prázdne.
Turecká polícia totiž v pondelok zatkla jedenásť novinárov denníku, ktorý je kritický k vláde prezidenta Recepa Erdogana.
Zásah proti ľavicovému denníku však nie je jediným krokom Erdogana proti slobode vyjadrovania. Vo väzeniach sú stovky odporcov vlády, novinárov a desiatky sudcov. Erdogan sa stal „nepriateľom slobody tlače“, napísala organizácia Reportéri bez hraníc.


Puč Erdoganovi pomohol
Denník Cumhuriyet označila moderátorka televízie odnože televízie CNN Ahu Ozyurtová za svätý grál tureckej žurnalistiky. Ako jedno z mála médií je ochotné posielať svojich reportérov do konfliktov sužovaných východných oblastí a autormi komentárov sú uznávané osobnosti vrátane sedemnástich žien, čo je v tureckých médiách nezvyčajné.
Vláda redaktorov teraz obviňuje z podpory terorizmu a kurdských útokov. Spolu s Cumhuriyetom zatvorili aj desiatky kurdských médií na východe krajiny.
Aj podľa Európskeho parlamentu Turecko týmto krokom prekročilo ďalšiu červenú čiaru pri slobode prejavu.
Erdoganova vojna proti kritikom sa však nezačala neúspešným júlovým pučom, ktorý prezident využíva na celospoločenské prenasledovanie opozície.
Ešte pred júlom obsadila vláda jeden z najprestížnejších nezávislých denníkov Zaman, ktorý vydáva aj svoju medzinárodnú verziu na internete. Erdogan na ich obsadenie využil súdny príkaz vydaný jeho politickým spojencom.
„Stovky ťažkoodencov vtedy prišli do redakcie a za hodinu obsadili naše priestory a vytiahli nás von,“ spomína pre SME bývalý redaktor Zamanu, ktorý si pre obavy o prenasledovanie neželal byť menovaný. Vládni spolupracovníci im nedovolili slobodne pracovať a po mesiaci väčšinu novinárov vyhodili.
Loading
...
Diktatúra pod pozlátkom
“Ako novinári sme príliš slabí, aby sme sa tejto tyranskej vláde vzopreli. Nemyslím si, že sa to náhle zlepší.
„
Ankara od júlového puču zatkla vyše dvesto novinárov, z ktorých 125 zostáva vo väzení.
Na základe vládnych dekrétov zaniklo v Turecku najmenej 124 médií. Podľa Reportérov bez hraníc Erdogan len „skrýva svoju agresívnu diktatúru pod pozlátku demokracie“.
Podľa bývalého novinára zo Zamanu začalo prenasledovanie novinárov už v lete 2013, keď v istanbulskom parku Gezi vypukli masívne protivládne protesty. „Stovky novinárov vtedy prišli po Erdoganovom nátlaku o prácu. Následné vyšetrovanie ešte zhoršilo Erdoganovu paranoju a nepriateľské správanie voči médiám,“ hovorí novinár.
Vláda argumentuje tým, že novinári aj vládni zamestnanci podporujú hnutie islamského duchovného Fetulláha Gülena. Toho Erdogan obviňuje za organizáciu neúspešného vojenského puču, napriek tomu, že Gülen žije v exile v Spojených štátoch.
„Na začiatku po puči vláda prepustila a zatýkala tých, ktorí mali napojenie na Gülena. Teraz sú však už cieľom vládnych represálií všetky opozičné hnutia vrátane kurdských skupín,“ hovorí pre Los Angeles Times Ahmet Faruk Unsal z ľudskoprávnej organizácie Mazlumder.
Tyranská vláda
Erdogan od júla vďaka dekrétom prepustil vyše 10-tisíc vládnych zamestnancov vrátane 1267 akademikov na verejných univerzitách. Ďalším dekrétom si upevnil moc aj na akademickej pôde a sám nových šéfov univerzít menuje.
Zahraničné organizácie vrátane Medzinárodného tlačového inštitútu teraz vyzvali Erdogana, aby zadržaných novinárov prepustil. Apelujú aj na Európsku úniu, aby na tureckého partnera zatlačila.
Turecko stále s Európskou úniou rokuje o uvoľnení vízového režimu či o možnom vstupe do Únie. Podľa nemeckého denníku Bild však podobné zásahy či možnosť zavedenia trestu smrti oddialili bezvízový styk najskôr na rok 2018.
Bývalý redaktor Zamanu veľmi optimisticky ďalšie kroky Erdoganovej vlády nevidí. „Sme príliš slabí, aby sme sa tejto tyranskej vláde vzopreli. Nemyslím si, že sa to náhle zlepší. Bude to naďalej bolieť a na konci tohto procesu bude Turecko, ako ho poznáme, preč.“