BRATISLAVA. Znovuzavedenie trestu smrti v Turecku by bolo nezlučiteľné s európskymi hodnotami a v tom prípade by reakcia Európskej únie bola jednoznačná. Myslí si to minister zahraničných vecí a európskych záležitostí Miroslav Lajčák.
Ako povedal v stredu po rokovaní kabinetu, trest smrti je nezlučiteľný s kandidátskym statusom krajiny do EÚ, ale aj s členstvom v Rade Európy.
„Nedokážem si predstaviť nejednoznačnú reakciu, pretože toto je naozaj jedna z vecí, ktorá patrí k zásadným pravidlám a princípom EÚ. Hovorí sa o červených čiarach, ktoré nemôžete prekročiť, v danom prípade si myslím, že toto je neprekročiteľná červená čiara,“ povedal na otázku, či sa neobáva toho, že by EÚ nezareagovala dostatočne rázne pre dohodu o migrácii s Ankarou.
Turecká vláda prepúšťa tisíce úradníkov a zatvára médiá Čítajte Znovuzavedenie trestu smrti
Podľa tureckého prezidenta Recepa Tayyipa Erdogana vláda v Ankare čoskoro predloží do parlamentu návrh zákona o znovuzavedení trestu smrti. "Som presvedčený, že parlament príslušný návrh schváli a keď sa potom dostane ku mne, tak ho podpíšem," vyhlásil Erdogan.
Prezident svojich stúpencov ubezpečil, že sa tak stane už "onedlho, ak Boh dá". Zdôraznil pritom, že nemá obavy z toho, ako zareaguje Západ, ale že ho zaujíma len to, čo si o tejto veci myslia samotní Turci.
V Turecku nikoho nepopravili od roku 1984 a trest smrti tam oficiálne zrušili v roku 2004 v rámci prístupového procesu s EÚ. Výzvy na jeho obnovenie však zaznievajú od júlového zmareného pokusu o vojenský prevrat, po ktorého potlačení skončilo za mrežami už asi 35-tisíc ľudí.
Európska únia pritom opakovane varovala Turecko, že perspektíva jeho členstva v európskom bloku nebude v prípade znovuzavedenia trestu smrti reálna.
Tlak na médiá
V Turecku pokračuje aj tlak na médiá. Cez víkend turecké úrady zatkli minimálne 11 zamestnancov denníka Cumhuriyet vrátane jeho šéfredaktora. Zatýkanie v redakcii bolo súčasťou široko koncipovaných protiteroristických opatrení uplatňovaných v rámci výnimočného stavu, ktorý platí v Turecku od júlového zmareného pokusu o vojenský prevrat. Podľa Lajčáka aj tieto veci vyvolávajú veľa otáznikov.
„Ale zároveň skúsenosť z vývoja po 15. júli ukazuje, že by sme nemali hodnotiť veci na diaľku. Už vôbec by sme si nemali posielať odkazy prostredníctvom médií. Musíme využiť tie formáty, ktoré s Tureckom máme, aby sme kládli otázky a aby sme dostali odpovede z tureckej strany,“ povedal Lajčák na margo situácie.
Noviny označili postup úradov za "puč" zameraný proti slobode tlače. Pondelkové zatýkanie v redakcii Cumhuriyet odsúdili medzinárodné ľudskoprávne skupiny, Organizácia pre bezpečnosť a spoluprácu v Európe (OBSE), predseda Európskeho parlamentu Martin Schulz aj vláda USA. Ľavicový a sekulárny Cumhuriyet založený v roku 1924 je jedným z najstarších denníkov v Turecku.
Koniec nezávislých médií?
Od neúspešného pokusu o prevrat z 15. júla turecké úrady zastavili činnosť už takmer 170 médií a uväznili 105 novinárov, uvádza Združenie tureckých žurnalistov.
Zásahy smerovali nielen voči novinám, časopisom, rozhlasovým a televíznym staniciam napojeným na údajného organizátora prevratu, duchovného Fethullaha Gülena, ale postihli aj takmer všetky nezávislé kurdské médiá. Turecké úrady od júla zadržali už približne 35-tisíc osôb a prepustili z práce desaťtisíce štátnych zamestnancov.
