
WASHINGTON, BRATISLAVA. Americká ekonomika by pod Hillary Clintonovou pravdepodobne pokračovala prevažne rovnakým smerom ako v súčasnosti. Clintonová sľubuje čiastočnú reformu daní, zvýšenie minimálnej mzdy a väčšiu reguláciu finančných inštitúcií.
Najväčším problémom jej ekonomickej politiky by však boli premárnené príležitosti na zásadné odvážne reformy ekonomiky.
Firmy by zdaňovali doma
Clintonová chce rozšíriť daňové bonusy tak, aby sa firmám oplatilo viac vytvárať dlhodobé investície a zamestnávať ľudí. Plánuje i zdvihnúť dane pre bohatých Američanov, ktorí by mali platiť najmenej tridsaťpercentnú daň bez ohľadu na akékoľvek bonusy.
Najbohatší Američania, ktorí zarábajú viac ako päť miliónov dolárov ročne, by mali platiť ďalšie štyri percentá navyše.

Zdvihla by sa aj daň z majetku. Hlavným Clintonovej sľubom je, že zabráni firmám zdaňovať svoje zisky za hranicami, vďaka čomu sa veľkým korporáciám v súčasnosti darí prakticky neplatiť dane v USA.
Návrhy Clintonovej by podľa Tax Policy Centre priniesli do rozpočtu počas nasledujúcich desiatich rokov viac ako bilión dolárov, no medzi bohatými by znížili ochotu “pracovať, šetriť a investovať”, čo by mohlo spomaliť ekonomický rast. Nové dane by však ešte viac skomplikovali už dnes neprehľadné daňové zákony.
Porastie minimálna mzda
Clintonová takisto v priebehu kampane pristúpila na sľub, že počas svojho pobytu v Bielom dome zdvihne minimálnu mzdu v krajine na najvyššiu úroveň v histórii.
Oficiálne stanovisko Demokratickej strany je, že minimálna mzda by sa mala v nasledujúcich rokoch dostať na úroveň pätnásť dolárov za hodinu, čo je dvojnásobok súčasnej hodnoty.

Rovnako ako Trump, aj Clintonová sľubuje návrat sofistikovaných fabrík, ktoré budú opäť vyrábať americké výrobky ako lietadlá či vesmírne rakety. Tu čelí rovnakým problémom ako Trump - sľubuje takmer nemožné.