BRATISLAVA. Každý kandidát na prezidenta pred voľbami sľubuje Američanom dve veci.
Nové pracovné miesta a spravodlivejšie dane. V skutočnosti vedia len veĺmi zriedkavo zaručiť jedno alebo druhé.
Tvorba pracovných miest vo veľkých ekonomikách má veľkú zotrvačnosť a podlieha celkovým trendom v svetovej ekonomike oveľa viac ako rozhodnutiam vlád či prezidenta.
Ekonomická politika prezidenta môže pracovnému trhu mierne uškodiť alebo pomôcť, no celkový trend nezvráti.
V zahraničí bude jastrabom, doma Clintonová premárni svoju šancu Čítajte Množstvo výnimiek
Spravodlivejšie dane sú ešte väčší problém. Americké daňové zákony za roky nazbierali ohromné množstvo výnimiek, kľučiek a mimoriadnych odpisov, ktoré každý prezident sľubuje zjednodušiť. Hĺbková reforma daní v krajine sa však roky nedarí a dane sa ešte viac komplikujú.
Čiastočne aj preto, že opatrenia, ktoré sú najužitočnejšie podľa ľavicových aj pravicových ekonómov, ako napríklad zrušenie daňového bonusu pre ľudí splácajúcich hypotéku alebo zvýšenie cestných daní, sú pre voličov neprijateľné.
Z dlhodobého hľadiska by viedli k nižším a spravodlivejším daniam, ale zároveň by po zavedení siahli do peňaženiek kľúčovým skupinám voličov, ktoré si žiaden kandidát nemôže znepriateliť.
Dva hlavné sľuby kampane nie je schopný splniť ani jeden zo súčasných kandidátov. Neznamená to, že by americká ekonomika by si pod Donaldom Trumpom viedla rovnako ako pod Hillary Clintonovou.
Trump vidí Ameriku ako pustatinu, ale zachrániť ju nevie Čítajte Viažu ich dohody
Podobne je to pri zahraničnej politike. Aj keď tá podľa prieskumov voličov veľmi nezaujíma, kandidáti si na tejto téme budujú povesť skúseného či rozhodného politika.
V skutočnosti však narazia na realitu medzinárodných zmlúv, ktoré ich viažu k väčšine krokov, alebo k národným záujmom, ktoré sa nemenia s každou zmenou v Bielom dome. Ani pri osobných stretnutiach so svetovými lídrami nakoniec nebudú takí priami ako na volebnom zhromaždení v niektorom z amerických štátov.
Aj Barack Obama v roku 2008 kandidoval ako „antiBush“, no v skutočnosti na zasahovaní americkej armády v zahraničí veľa nezmenil. Stiahol síce vojakov z Iraku, ale vrátil sa tam s letectvom.
Rovnako pokračoval aj v taktike boja proti teroristom bezpilotnými lietadlami. Počet náletov dokonca navýšil niekoľkonásobne.
To neznamená, že americký prezident nemá žiadny vplyv na vývoj sveta, no ani najmocnejší muž (alebo žena) planéty nie je všemocný.
