WASHINGTON, BRATISLAVA. Hackerské útoky, používanie súkromného e-mailu na tajné informácie, WikiLeaks a úniky informácií môžu rozhodnúť americké prezidentské voľby.
Dianie na internete týždeň pred voľbami hýbe preferenciami Hillary Clintonovej aj Donalda Trumpa.
Clintonovej podporovatelia kritizujú šéfa FBI Jamesa Comeya z toho, že začatím ďalšieho vyšetrovania Clintonovej e-mailov manipuluje s voľbami. Súčasne však magazíny Slate a Mother Jones tvrdia, že FBI ignoruje zistenia o napojení Trumpa a jeho radcov na ruskú vládu.
Najmä pre Clintonovú to môže znamenať stratu už teraz dosť naštrbenej dôveryhodnosti. Ako nedôveryhodnú ju už dnes vníma až 67 percent voličov, ukazuje prieskum Fox News.
Strata voličov by ju najviac bolela práve v rozhodujúcich a dôležitých štátoch, ako je napríklad Florida. Clintonová aj Trump posledné dni venujú práve tomuto štátu – a napriek kedysi výraznejšiemu náskoku Clintonovej dnes na Floride o percento vedie Trump.
Sme vo vojne. Akurát ju nechceme vidieť Čítajte Malvér z ruskej banky?
Keď v júli hackeri zaútočili na počítače Demokratickej strany, Hillary Clintonová z kyberútoku obvinila Rusko.
To, že hackeri pravdepodobne z Ruska sa skúšali nabúrať do hlasovacieho systému amerických volieb, priznalo v správe aj ministerstvo pre vnútornú bezpečnosť. Nie však FBI.
Skupina odborníkov na počítačovú bezpečnosť sa preto rozhodla otestovať servery centrál prezidentských kandidátov, chceli tak zabezpečiť integritu volieb. Jeden zo špecialistov, ktorého magazín Slate na želanie nemenuje, našiel na serveroch kampane Donalda Trumpa malvér prichádzajúci z Ruska.
Podľa neho dva servery v Alfa Banke v Moskve nepravidelne komunikovali so serverom registrovaným Trumpovou organizáciou na newyorskej Piatej avenue.
Trumpova kampaň podľa denníku Guardian akúkoľvek komunikáciu s ruskou bankou vylúčila a tvrdí, že môže ísť aj o spamy a reklamné emaily. E-maily vyšetrovala aj FBI a tiež sa im zatiaľ nepodarilo preukázať žiadne priame napojenie Trumpa a ruskej vlády.
FBI vracia Trumpa do hry o Biely dom, voľby sa naozaj manipulujú Čítajte O Clintonovej áno, o Trumpovi nie
“47,5 % by volilo Clintonovú, 45,3 % Trumpa.
„
Samotná kritika však padá najmä na šéfa FBI Comeyho. Kým verejne informoval o postupe vyšetrovania pri Clintonovej emailoch, podľa televízie CNBC odmietal v októbri obviniť v mene FBI z útokov ruských hackerov, aby „nezasahoval do priebehu volieb“.
Demokrati ho teraz kritizujú, že kým pri Clintonovej e-mailoch o detailoch hovoril, informácie, ktoré by mohli poškodiť skôr Trumpovi, zatajil.
„Z našej spoločnej konverzácii aj s ďalšími úradníkmi z tajných služieb je jasné, že máte šokujúce informácie o úzkych väzbách a koordinácii Donalda Trumpa, jeho radcov a ruskej vlády. Verejnosť má právo vedieť tieto informácie,“ povedal v nedeľu aj šéf demokratov v Senáte Harry Reid.
FBI pritom v minulosti už Trumpovu kampaň a jej napojenie na Rusko vyšetrovala. Tajná služba napríklad skúmala ekonomické aktivity bývalého šéfa Trumpovej kampane Paula Manaforta, ktorý pomáhal s kampaňou napríklad Putinovmu spojencovi a ukrajinskému exprezidentovi Viktorovi Janukovyčovi.
Clintonovej volebný tím zaútočil na riaditeľa FBI Čítajte Mierne menia prieskumy
Vyšetrovanie e-mailov aj úniky, ktoré zverejnila stránka WikiLeaks, pritom majú vplyv na voľby.
Kým v polovici októbra ukazoval priemer celoštátnych prieskumov vyše sedempercentný náskok Clintonovej pred Trumpom, posledné prieskumy hovoria už len o dvojpercentnom náskoku. Posledný prieskum televízie ABC dal dokonca Trumpovi jednopercentné vedenie.
Aj keď pred voľbami nebude jasné, či sa FBI podarí niečo nové v prípade Clintonovej e-mailov zistiť, malé percento voličov by to mohlo od nej odradiť. FBI totiž skúma celkove okolo 650-tisíc e-mailov, ktoré sa netýkajú len priamo Clintonovej.
V júli pritom FBI skonštatovala, že používanie súkromného e-mailu na oficiálnu komunikáciu bolo síce nešťastné, no nie nezákonné. Nové e-maily by to mohli zmeniť.
Ďalšie e-maily z okruhu Clintonovej tímu sa pritom môžu objaviť na internete v ďalších dňoch. Internetová stránka WikiLeaks po víkendových únikoch sľubuje ďalšie zverejnenia.
Niektoré z e-mailov naznačujú napríklad to, že spolupracovníčka CNN mohla Clintonovej dopredu poslať otázky pred debatou s jej bývalým súperom Bernie Sandersom, či hovoria o detailoch nejasných väzieb Clintonovej a jej nadácie s donormi.
Podľa profesora komunikácie Matthea A. Bauma z Harvardovej univerzity je však zverejňovanie na WikiLeaks strategicky premyslené a nové informácie prídu vždy po tom, čo Clintonovej náskok narastie. Pár dní pred voľbami tak internetové odhalenia môžu s preferenciami ešte výrazne zahýbať.
