REYKJAVÍK. Konzervatívna Strana nezávislosti, ktorá bola súčasťou doterajšej vládnucej koalície, sa vyhlásila za víťaza sobotňajších parlamentných volieb.
Vyjadrila tiež odhodlanie pokúsiť sa o zostavenie nového kabinetu, napriek tomu, že doterajšia koalícia stratila väčšinu.
Patová situácia
"Mám najväčšiu podporu... takže by som povedal, že áno," odpovedal Bjarni Benediktsson na otázku agentúry Reuters, či považuje svoju stranu za víťaza volieb.
Volebné víťazstvo priznal Benediktssonovi aj doterajší premiér Sigurdur Ingi Jóhannsson, ktorého liberálna Pokroková strana skončila až na štvrtom mieste.
Označil pritom za "prirodzené", ak by islandský prezident Gudni Thorlacius Jóhannesson poveril zostavením vlády práve Stranu nezávislosti.
Po voľbách nastala prakticky patová situácia.
Vláda pravicových liberálov a konzervatívcov stratila väčšinu, no ani štvorkoalícia, ktorú chcela vytvoriť Strana pirátov s Ľavicovými zelenými, Sociálnodemokratickou alianciou a stranou Žiarivá budúcnosť, nezískala potrebných 32 kresiel v 63-člennom islandskom parlamente.
Vyplýva to z konečných výsledkov, o ktorých informovala agentúra DPA.
Island si volí nový parlament, očakávajú sa nerozhodné výsledky Čítajte Doterajšiemu kabinet chýbajú tri mandáty
Víťazom volieb sa stala konzervatívna Strana nezávislosti, ktorá získala 29 percent hlasov a 21 kresiel, o dve viac, ako mala doteraz.
Doterajší koaličný partner, liberálna Pokroková strana, prišla až o 11 kresiel a zisk 11,5 percenta hlasov znamená, že v parlamente bude mať len osem poslancov. Doterajšej koalícii tak k väčšine chýbajú tri mandáty.
Spomínaná potenciálna štvorkoalícia zaostala za potrebnou väčšinou o päť hlasov. Ľavicovo orientovaná Strana pirátov získala 14,5 percenta hlasov a desať mandátov, Ľavicoví zelení 15,9 percenta hlasov a desať kresiel, Sociálnodemokratická aliancia 5,7 percenta hlsov a tri kreslá a Žiarivá budúcnosť 7,2 percenta hlasov a štyri kreslá.
Strane Obnova, ktorú začiatkom tohto roka založili nespokojní členovia Strany nezávislosti, dalo hlas 10,5 percenta voličov, čo jej stačilo na sedem kresiel.
Do parlamentu sa nedostali
Päť strán zostalo pred bránami parlamentu, keďže nezískali najmenej päť percent hlasov.
Volebné právo mohlo využiť okolo 246.500 Islanďanov. Volebná účasť bola 79,2 percenta, čo predstavuje historické minimum. Na voľbách v roku 2013 sa zúčastnilo 81,4 percenta voličov.
Parlamentné voľby sa konali v čase všeobecnej nespokojnosti verejnosti s tradičnými politickými elitami Islandu.
Vyhlásené boli po tom, čo premiér Sigmundur Davíd Gunnlaugsson v apríli odstúpil, lebo občania masovo protestovali proti jeho vlastneniu podielov v spoločnostiach v daňových rajoch. Táto skutočnosť bola odhalená vďaka úniku tzv. panamských dokumentov.
