MOSKVA. Akcia "Modlitba pamäti" sa uskutoční v Moskve a ďalších mestách Ruskej federácie 30. októbra pri príležitosti Dňa obetí politických represálií. Pripadá práve na 30. októbra a občania v mnohých mestách krajiny sa modlia za obete politických represálií.
Deň obetí politických represálií zaviedli na základe rozhodnutia Najvyššieho sovietu Ruskej sovietskej federatívnej socialistickej republiky (RSFSR) z 18. októbra 1991.
Vrátenie mena
Už v predvečer Dňa obetí politických represálií sa pravidelne 29. októbra koná akcia s názvom Vrátenie mena pri pamätníku z granitového kameňa v parčíku pri Polytechnickom múzeu na Lubianskom námestí v Moskve.
Organizátori podujatia čítajú mená ľudí, ktorých v Moskve zastrelili počas veľkého teroru. V roku 2016 sa akcia uskutoční desiaty raz.
Za roky teroru len v Moskve zastrelili vyše 40-tisíc ľudí. Na ich pamiatku nad Lubianskym námestím znejú: meno, priezvisko, vek, profesia a dátum popravy zastrelením.
V auguste 2015 vláda Ruskej federácie schválila Koncepciu štátnej politiky na zvečnenie pamiatky obetí politických represálií. V dokumente podpísanom premiérom Dmitrijom Medvedevom sa uvádza, že je neprípustné "schvaľovať represálie pre osobitosť doby či vôbec popierať ich ako fakt".
Dátum pamätného Dňa obetí politických represálií je pamiatkou na krutý zásah proti politickým väzňom z tábora v Mordviansku, ktorí začali 30. októbra 1974 hladovku na protest proti politickým represáliám vo vtedajšom Sovietskom zväze (ZSSR) aj proti neľudskému zaobchádzaniu s väzňami vo väzniciach a táboroch.
Stalinský teror a iné
Hoci v spojitosti s represáliami a ich obeťami sa hovorí najčastejšie o stalinskom terore, ktorý dosiahol vrchol v rokoch 1937-1938, tragédia, ktorá postihla národy bývalého ZSSR, sa začala oveľa skôr, hneď po Veľkej októbrovej socialistickej revolúcii (VOSR) v roku 1917.
Už v roku 1918 boli zastrelení duchovní, v roku 1921 sa boľševici "vyrovnali" aj s účastníkmi Kronštadtskej vzbury. Potom sa dostali na rad roľníci, aj keď tí sa o politiku vôbec nestarali.
Koncom 20. a začiatkom 30. rokov 20. storočia bolo "odkulačených" približne milión dovtedy silných roľníckych hospodárstiev, približne päť miliónov kulakov bolo presídlených.
Pred začiatkom druhej svetovej vojny, ktorú v Rusku doteraz nazývajú Veľkou vlasteneckou vojnou, armádu "očistili" od 45 percent dôstojníkov a ďalších príslušníkov veliteľského zboru.
Po Veľkej vlasteneckej vojne sa do táborov dostali tisíce repatriovaných občanov a vojakov, mnohí z nich totiž prežili zajatie v rukách nepriateľov.
Stredisko na ochranu ľudských práv Memorial eviduje približne 800-tisíc ľudí, ktorí boli nejakým spôsobom vystavení politickým represáliám. m Ulan-Ude.
