ŠTRASBURG, BRATISLAVA. Keď Islamský štát obsadil územie irackej dediny Kocho, Nadia Muradová mala devätnásť rokov, Lamija Adži Bašárová len šestnásť. Bolo to v auguste roku 2014.
Ich príbuzní či známi od tej chvíle zomierali z jediného dôvodu - boli jezídovia. Mužov a chlapcov bojovníci Islamského štátu zabíjali okamžite, ženy a dievčatá mučili a sexuálne zneužívali. Jezídov, teda etnicko-náboženskú komunitu, v ktorej sa miešajú princípy viacerých vierovyznaní, Islamský štát nepovažuje za pravoverných.
Aj Nadia s Lamijou prežili teror, aký čakal množstvo tamojších žien. Napokon sa však obom podarilo Islamskému štátu utiecť. Odvtedy svet upozorňujú na neprávosti páchané na jezídoch, hovoria o genocíde a všetkom, čo zažili na vlastnej koži. Vo štvrtok za to získali Sacharovovu cenu za slobodu myslenia.
Mala šťastie
Do augusta 2014 žila Nadia so svojimi dvoma sestrami, deviatimi bratmi a matkou. Z dvanástich detí prežila genocídu polovica.
