LONDÝN. Ochrancovia životného prostredia upozorňujú, že za posledných 40 rokov sa populácia rýb, vtákov, obojživelníkov, plazov a cicavcov znížila v globálnom meradle o 58 percent.
Tento trend naznačuje pravdepodobnosť zníženia počtu živočíchov na našej planéte až o dve tretiny za 50 rokov, uvádza sa v správe Svetového fondu na ochranu prírody (WWF) Living Planet Report 2016.
Experti v tejto súvislosti varujú, že príroda čelí masovému vyhynutiu - prvému od čias vyhynutia dinosaurov. Dôjde k nemu v prípade, že ľudstvo nepodnikne kroky, ktorými zvráti doterajší trend poškodzovania prírody ľudskou činnosťou.
Zmena myslenia
Riaditeľ WWF Francúzsko Pascal Canfin zdôraznil, že v prvom rade treba zmeniť myslenie človeka. "Ľudský druh sa cíti byť osve od ostatných druhov, ale realitou je, že sme súčasťou globálneho ekosystému. Ak tento pilier zmizne, ovplyvní to aj nás," zdôraznil.
Nikto však nevie ako, keď k poslednému veľkému vyhynutiu - dinosaurov - došlo pred 66 miliónmi rokov, keď nežil ešte žiaden z predkov človeka, poznamenal Canfin.
Najzávažnejšie ohrozenia druhov uvádzané v správe WWF sú priamo spojené s ľudskou činnosťou, ktorá viedla k strate prirodzeného prostredia, k degradácii a nadmernému využívaniu prírodných zdrojov.
WWF poskytuje dôkazy o tom, že planéta vstupuje do nepoznanej éry vo svojej histórii, keď zásadné zmeny na Zemi - napr. zmeny klímy - spôsobuje ľudstvo. V správe sa spomína aj vyrubovanie lesov, znečisťovanie životného prostredia, nadmerný rybolov či ilegálne obchodovanie so živočíchmi z divokej prírody.
Najmä sladkovodné živočíchy
Najvýraznejší pokles biodiverzity bol podľa správy zaznamenaný v sladkovodných ekosystémoch: ide o 81-percentný pokles priemernej veľkosti populácie v rokoch 1970 až 2012.
V správe vydanej WWF Slovensko sa uvádza, že Dunaj od konca 19. storočia stratil až 80 percent svojich záplavových území a mokradí a spolu s nimi obrovskú rozmanitosť druhov.
Početnosť rýb sa znížila o 30 percent od roku 1960, keď bola veľká časť nivy Dunaja odrezaná od rieky výstavbou vodného diela Železné vráta medzi Rumunskom a Srbskom, a to všetko v mene ochrany pred povodňami, navigácie a výroby energie.
WWF odhaduje, že v uplynulom desaťročí sa o polovicu zmenšila rozloha pralesov v Karpatoch. Aj napriek tomu tvoria karpatské pralesy stále najväčšiu oblasť pôvodných lesov v Európe, ak sa neberie do úvahy Rusko a severná Škandinávia.
Aj v oblasti Karpát však často nevhodne plánovaný rozvoj infraštruktúry - diaľnic či lyžiarskych stredísk - alebo lesohospodárske zásahy vedú k zbytočnej strate biotopov.
Ako je na tom Slovensko?
Krajiny strednej a juhovýchodnej Európy, ako Slovensko, Maďarsko, Bulharsko, Rumunsko a Ukrajina, sa podľa správy WWF pohybujú na úrovni celosvetového priemeru, a to je dôvod, prečo sa v nich zachovalo toľko biodiverzity.
"Pre WWF je výzvou práca na zlepšovaní životných podmienok v týchto krajinách bez zvyšovania dopadov na životné prostredie. Nachádzame sa v rozhodujúcom okamihu v čase, keď sa musíme chytiť šance nastaviť trvalo udržateľné riešenia pre získavanie potravy a energie," uviedla riaditeľka WWF Slovensko Miroslava Plassmann.
Správa Living Planet Report 2016 vychádza zo špičkových výskumov a štúdií, ktoré vznikli v spolupráci WWF s renomovanými inštitúciami, ako sú napr. Zoological Society of London, Stockholm Resilience Centre a Global Footprint Network.
