VIEDEŇ. Rakúsko si v stredu pripomenulo 61. výročie prijatia zákona o trvalej neutralite alpskej republiky, ktorého výročný deň je v krajine už viac ako polstoročie štátnym sviatkom.
Netradičný priebeh
Tohtoročný 26. októbrový deň ponúkol vo Viedni niekoľko zvláštností. Tak napríklad obvyklú slávnostnú prísahu nováčikov rakúskych ozbrojených síl na Námestí hrdinov, avšak bez prítomnosti úradujúceho prezidenta krajiny.
Na prísahe však nechýbali bývalý prezident Heinz Fischer, ani jeden z prezidentských kandidátov Alexander Van der Bellen.
Protokol sa však musel vyrovnať s formálnou neprítomnosťou aktuálneho prezidenta, o jeho úlohy sa podelili napokon predsedníčka parlamentu Doris Buresová a spolkový kancelár Christian Kern.
Buresová vyzdvihla pri tejto príležitosti, že cieľom zostáva zapojiť do armády viac žien, kým Kern sa vyslovil proti polarizácii v spoločnosti zdôrazniac, že Rakúsko nie je krajinou, v ktorej platí princíp silnejších lakťov.
Čas na kampaň
Netradičný priebeh mal aj posledný deň otvorených dverí v rakúskom parlamente pred jeho chystanou generálnou opravou, pretože prítomným ponúkol aj bohatý kultúrny program.
Obyvatelia a návštevníci Viedne však mali v stredu možnosť využiť aj otvorenie iných inštitúcií, tak napríklad Úradu spolkového kancelára, kde kancelár Kern netajil radosť z vítania hostí a pózoval s nimi na selfies.
Sviatočný deň sa začal v rakúskej metropole ako obvykle kladením vencov, uctením si pamiatky padlých vojakov a obetí odboja. Obaja prezidentskí kandidáti ho využili tak trocha i na predvolebnú kampaň.
Divácky najpríťažlivejšou akciou sviatočných dní boli aj tentoraz ukážky pripravenosti príslušníkov rakúskych ozbrojených síl, na ktoré bolo od soboty zvedavých podľa tlačovej agentúry APA asi 1,3 milióna ľudí, a to napriek novej koncepcii podmienenej stavebnými prácami v meste.
Náročné rokovania
Rakúsky parlament 26. októbra 1955 schválil spolkový zákon o trvalej neutralite Rakúska.
Po tom, čo nacistické Nemecko v roku 1938 anektovalo Rakúsko a včlenilo ho do Veľkonemeckej ríše ako "Východnú marku", bolo o päť rokov neskôr v moskovskej deklarácii troch veľmocí (ZSSR, USA a Británia) toto pričlenenie (Anschluss) vyhlásené za neplatné.
Dočasná vláda Karla Rennera vyhlásila síce nezávislosť Rakúska 27. apríla 1945, avšak v úplnom rozsahu nadobudla krajina suverenitu až 27. júla 1955.
Po roku 1945 prevzala totiž najvyššiu moc v krajine Spojenecká komisia pre Rakúsko, ktorá pôsobila až do roku 1955.
Po náročných rokovaniach s predstaviteľmi víťazných mocností došlo 15. mája 1955 vo Viedni k podpísaniu Štátnej zmluvy o obnove nezávislého demokratického Rakúska ministrami zahraničných vecí ZSSR, USA, Británie, Francúzska a Rakúska.
Predpokladom vzniku tohto dokumentu bol záväzok Rakúska zachovať neutralitu a nevstúpiť do žiadneho vojenského bloku, na čom trvali predovšetkým Sovieti.
