BAGDAD. Iracké vojenské velenie v pondelok odmietlo vyhlásenia Turecka, že v operácii na oslobodenie mesta Mósul od džihádistickej organizácie Islamský štát (IS) sa zúčastňujú aj turecké jednotky.
Rozhodné popretie účasti
Ako uviedla agentúra DPA, ide o reakciu na nedeľňajšie vyhlásenie tureckého premiéra Binaliho Yildirima, ktorý tvrdil, že turecké delostrelectvo a tanky pomáhajú kurdským polovojenským jednotkám péšmarga v ich bojoch proti IS v oblasti Mósulu na severe Iraku.
Yildirim doplnil, že sa tak deje na žiadosť kurdskej strany.
Podľa agentúry Anadolu malo ísť o boje v blízkosti mesta Bašíka. Velenie jednotiek péšmarga informovalo, že v rámci operácie na dobytie Mósulu kurdské oddiely toto mesto uplynulú nedeľu obkľúčili.

Nemenovaný predstaviteľ spoločného velenia však v pondelok rozhodne poprel účasť Turecka na "akejkoľvek vojenskej operácii" na oslobodenie provincie Ninive od IS.
Agentúra DPA konštatovala, že možné zapojenie sa tureckých jednotiek do vojenskej operácie prebiehajúcej v Iraku slúži ako zámienka na slovnú vojnu medzi predstaviteľmi tureckého a irackého vedenia, ktoré opakovane odmietlo ponuky Ankary na vyslanie vojenskej pomoci a podpory.
Iracký premiér Hajdar Abádí naposledy v nedeľu vyhlásil, že k zapojeniu Turecka do bojov o Mósul nedôjde. Zdôraznil, že iracké jednotky - podporované náletmi koalície vedenej Spojenými štátmi - sú schopné oslobodiť Mósul vlastnými silami.
Riziko náboženského konfliktu
Yildirim v reakcii na odmietanie pomoci vyzval vládu v Bagdade, aby namiesto kritiky tureckej vojenskej prítomnosti v Iraku bojovala s teroristickými organizáciami na svojom území. Ankara totiž tvrdí, že v Iraku má svoje skrýše teroristická organizácia Strana kurdských pracujúcich (PKK).
Upozornil tiež, že zbraňami, ktoré Spojené štáty dodali kurdským polovojenským jednotkám v Iraku, podniká PKK svoje útoky na tureckom území.
Poukázal aj na znepokojenie Turecka ohľadom možných demografických zmien v oblasti po dobytí Mósulu, ktoré môže viesť k presídleniu dvoch miliónov ľudí a ďalšiemu prílevu utečencov do Turecka. Dodal, že podstatne môže vzrásť aj riziko vypuknutia náboženského konfliktu.

Pripomenul, že Turecko má s Irakom spoločnú hranicu v dĺžke 350 kilometrov, preto nemôže byť ľahostajné k teroristickým hrozbám a iným nebezpečenstvám prichádzajúcim z Iraku. "Turecko nebude v prípade potreby váhať so zásahom," upozornil Yildirim.
Turecko má na Kurdmi ovládanom území v blízkosti irackého mesta Bašíka, ležiaceho severovýchodne od Mósulu svoju vojenskú základňu.
Na prítomnosti svojich vojakov tam trvá aj napriek opakovaným žiadostiam vlády v Bagdade, aby sa tureckí vojaci z tohto územia stiahli.