ŠTOKHOLM, Švédska akadémia stále nemá kontakt s americkým hudobníkom Bobom Dylanom, ktorému tento rok udelila Nobelovu cenu za literatúru.
Jeden z akademikov označil Dylanov prístup za nezdvorilý. Akadémia vzápätí upozornila na to, že ide o názor jednotlivca a že inštitúcia Dylanov postoj nebude komentovať. Zatiaľ nie je jasné, či sa laureát dostaví na slávnosť, pri ktorej by mal v decembri prestížne ocenenie prevziať.

"Dalo by sa to označiť za nezdvorilé a arogantné. Je taký, aký je," vyhlásil o Dylanovi v sobotňajšom vydaní švédskeho denníka Dagens Nyheter akademik Per Wästberg.
"Dohodli sme sa, že už nepohneme ani prstom. Lopta je na jeho strane," povedal Wästberg. Akadémia pritom podľa jeho slov nestráca nádej, že sa jej podarí komunikovať so sedemdesiatpäťročným umelcom, ktorému Nobelovu cenu udelila za vytváranie "nových poetických výrazov vo veľkej americkej skladateľskej tradícii".
Švédska akadémia v sobotu na svojej webovej stránke upozornila na to, že Wästbergovo vyjádrenie bolo jeho osobným názorom, a nie oficiálnym postojom inštitúcie.
"Švédska akadémia nikdy nesúdi rozhodnutie laureáta a neurobí tak ani teraz," stojí vo vyhlásaní podpísanom stálou tajomníčkou Sarou Daniusovou. Podľa akadémie je na laureátovi, aký postoj zaujme.

Dylan, ktorý sa v 115ročnej histórii Nobelovy ceny za literatúru stal prvým oceneným hudebníkom, tohtoročné rozhodnutie Nobelovho výboru prešiel bez komentára.
Len stručná informácia o ocenení sa objavila na jeho twitterovom a facebookovom účte, zakrátko však odtiaľ zmizla.
Internetom teraz kolujú odkazy fanúšikov podobné tomuto: "Ahoj Bob, Nobelov výbor ťa márne zháňa, niečo pre teba majú, tak sa im ozvi."
Nobelovu cenu za literatúru zatiaľ odmietli len dvaja laureáti: v roku 1958 Boris Pasternak, ktorý ju najprv v telefonickom rozhovore prijal, no neskôr sa jej pod nátlakom sovietskych úradov zriekol.
V roku 1964 ju odmietol Jean-Paul Sartre, ktorý ignoroval všetky oficiálne pocty.