BRUSEL. Európska únia v súvislosti s tragickou situáciou v obliehanom sýrskom meste Aleppo zvažuje okrem iného aj uvalenie sankcií na osoby či právne subjekty, ktoré podporujú režim sýrskeho prezidenta Bašára Asada, ak bude ďalej pokračovať súčasná situácia.
Uvádza to nová verzia návrhu záverov októbrového summitu EÚ, ktorý sa vo štvrtok popoludní začne v Bruseli. Agentúra ČTK má jeho text k dispozícii.
Američania nemôžu v Aleppe zasiahnuť, v ceste im stoja ruské rakety Čítajte EÚ zvažuje všetky možnosti
Únia zvažuje "všetky možnosti, vrátane ďalších reštriktívnych opatrení cielených na jednotlivcov a právnické osoby podporujúce (Asadov) režim", ak bude ďalej trvať súčasná situácia, zdôrazňuje dokument. V praxi by teda zrejme mohlo ísť napríklad o zmrazenie majetku, či zákaz ciest sýrskych veliteľov zodpovedných za útoky na Aleppo.
V súvislosti s tragédiou obliehaného mesta silnela v posledných dňoch v EÚ debata, či kvôli ruskému zapojeniu do útokov na Aleppo nezahrnúť do tohto typu sankcií tiež niektorých ruských občanov.
Formulácia použitá v návrhu záverečného dokumentu zo summitu nie je v tomto smere jednoznačná a diplomati naznačujú, že to je do istej miery zámerné.
Únia si musí kvôli situácii okolo Aleppa nechať otvorené všetky varianty, vrátane možnosti uvalenia sankcií, vyhlásil tiež pri príchode na summit predseda Európskej rady Donald Tusk.
Od roku 2011 už Únia uvalila kvôli občianskej vojne v Sýrii sankcie na viac ako dve stovky osôb a niekoľko desiatok organizácií.
Jedna vojna, dve mestá, dva osudy. V čom sa líši bitka o Aleppo od Mósulu Čítajte Odsúdia útoky režimu
Summit, pokiaľ však schváli závery v ich súčasnej podobe, by mal - podobne ako ministri zahraničia EÚ už v pondelok - jednoznačne odsúdiť útoky režimu a "jeho spojencov, najmä Ruska, na civilistov" v Aleppe.
"Zodpovední za porušovanie medzinárodného humanitárneho práva a ľudských práv sa musia zodpovedať," uvádza sa v návrhu záverov.
Situácia v Sýrii bude mať vo štvrtok večer nepochybne vplyv na "strategickú diskusiu", ktorá čaká prezidentov a premiérov dvadsaťosmičky o budúcnosti vzťahov EÚ a Ruskej federácie.
Štyri dni a jedenásť hodín
Rusko vo štvrtok oznámilo OSN, že zastaví nálety vo východnom Aleppe ovládanom povstalcami vždy na 11 hodín počas nadchádzajúcich štyroch dní počnúc štvrtkom. Informovala o tom agentúra Reuters.
Splnomocnenec OSN pre Sýriu Staffan de Mistura tieto každodenné prestávky uvítal s tým, že umožní lekárske evakuácie. Podľa poradcu OSN pre humanitárne záležitosti Jana Egelanda by sa prví chorí a zranení mohli z oblasti dostať v piatok.
Súčasťou prímeria je aj otvorenie humanitárnych koridorov, ktorými budú môcť z obliehaného mesta odísť civilisti aj ozbrojení povstalci. Mnohí z rebelov už vopred oznámili, že by to považovali za kapituláciu.
Dúfa v podpis CETA
Dúfam, že sa Belgicku podarí dosiahnuť kompromis a budeme môcť obchodnú dohodu s Kanadou (CETA) v piatok odobriť, vyhlásil Tusk.
"Ak nie sme schopní presvedčiť občanov, že dohody o voľnom obchode sú v ich vlastnom záujme, CETA môže byť poslednou obchodnou dohodou, ktorú únia uzavrie," uviedol Tusk.
Predseda Európskej rady dodal, že EÚ potrebuje efektívne nástroje na boj proti nekalým obchodným praktikám. Lídri by mali hovoriť o Číne, únia totiž zvažuje prijať opatrenia, ktoré ochránia európskych oceliarov pred prílivom príliš lacnej čínskej ocele na únijný trh.
Lídri sa zhodujú
Francúzsky prezident Francois Holland uviedol, že v prípade pokračovania bombardovania Aleppa a snahy "vymazať toto mesto z mapy" treba zvažovať všetky nástroje, ktorými môže únia zareagovať.
Aj nemecká kancelárka Angela Merkelová avizuje, že sa bude snažiť o dosiahnutie dlhodobého prímeria v Aleppe. Situácia v meste je podľa nej neľudská a Rusko je za to spoluzodpovedné, informovala agentúra AP.
Inú rétoriku zvolil pred summitom český premiér Bohuslav Sobotka. "Nie je to rozhodnutie o nových sankciách. Tá časť je veľmi všeobecná, to znamená, že necháva Európe otvorenú možnosť samostatne sa rozhodnúť podľa toho, ako sa situácia bude vyvíjať," povedal pred odchodom na summit.
