Nech to znie akokoľvek ošúchane, Teda V. Mikelsa (29. 4. 1929 - 16. 10. 2016) by ste jednoducho neprehliadli. Nad hornou perou mal navoskované fúziky, ktoré sa nápadne podobajú na tie, ktoré zvykol nosiť maliar Salvador Dalí, na krku zavesený diviačí tesák.
Americký scenárista a režisér rád robil veci neobyčajne. A to nie iba v oblasti výzoru - na neštandardnosť sa spoliehal aj pri svojej tvorbe. Krváky, ktoré natáčal, robil za minimálny peniaz, vyžíval sa v lacných a mnohokrát použitých špeciálnych efektoch, obľuboval aj na prvý pohľad bizarné až smiešne zápletky.
A to na filmových kritikov pôsobilo asi tak neštandardne, ako na miestnosť plnú ľudí oblečených podľa najnovšej módy, chlapík s fúzikmi a diviačím tesákom na krku.
Od maňušiek ku krvi
Ted V. Mikels sa v americkom štáte Minnesota nenarodil s takýmto menom - to pôvodné znelo Theodore Vincent Mikacevich. Jeho rodičia boli prisťahovalcami, otec pochádzal z územia terajšieho Chorvátska, matka zas z Rumunska. Meno si rodina zmenila v čase, keď začínala nový život po presťahovaní do Portlandu.
Režírovanie ho lákalo už v mladosti. Keď bol tínedžer, vymyslel inscenáciu, v ktorej robil vari všetko - hltal oheň, ukazoval kúzelnícke triky, hral na harmoniku a rozprával sa s maňuškami. A práve kvôli takýmto predstaveniam sa naučil obsluhovať kameru. Chcel vidieť, ako pri tom všetkom vyzerá, a tak sa rozhodol predstavenie natočiť.
V päťdesiatych rokoch začal Ted Mikels skutočne pôsobiť vo filmovom priemysle. Stal sa vtedy kaskadérom vo westernoch, pokračoval natáčaním krátkych dokumentárnych filmov či krátkych dramatických príbehov. Prvá snímka, ktorá sa však skutočne podobala na to, čo bude Mikels robiť ďalšie desiatky rokov, prišla v roku 1963. Natočil vtedy film s názvom Strike me Deadly, krvák, v ktorom strážca lesov a jeho krásna mladomanželka stretnú na prechádzke zabijaka.
Preglejka a stará kosačka
To bolo jeho - snímky, v ktorých ste našli množstvo krvi, akciu a niekedy aj nádych sci-fi. Mnohí dokonca tvrdia, že jeho tvorba ovplyvnila napríklad aj legendárneho Quentina Tarantina.
Jeho najznámejšími snímkami sa stali filmy ako The Doll Squad, The Astro-Zombies, The Violent Women, Bloody Orgy of the She-Devils či Dr. Sex. Tri desiatky filmov, ktoré počas svojej kariéry natočil okrem krvi spájalo ešte čosi - len minimálne peniaze, ktoré do nich Mikels investoval.
Na konštrukciu “smrtiacej” mašiny, ktorá vo filme The Corpse Grinders sekala ľudské telá, ktoré v továrni na jedlo pre mačky pridávali potravy. Stroj, na ktorý by iní minuli aj tisícky dolárov, si Mikels vyrobil sám - z preglejky a starých čepieľok z kosačky.
“Hovoria, že ide o nízky rozpočet, keď sa podarí natočiť film so sedemtisíc dolármi,” povedal raz podľa New York Times. “Keby som však ja mal sedemtisíc dolárov, niektoré z mojich filmov mohli byť veľkolepé!”
Nebol to brak
Napriek tomu, že Mikels miloval lacné filmy aj efekty, rovnako ako bizarné zápletky, ktoré zahliadnete aj v tých najväčších brakových filmoch, neznášal, keď ho považovali za režiséra zlých snímok. Tvrdil, že po všetkých spomenutých prvkoch siaha naschvál a že ho ich spájanie nesmierne baví.
“Nemám rád, keď ma zahŕňajú medzi obdivovateľov brakových filmov,” pokračoval pre New York Times.
“Naozaj sa mi to nepáči, pretože ja svoje filmy za brak rozhodne nepovažujem, a nepovažujú ich za ne ani ľudia, ktorí ich aj skutočne videli. Čo však podľa mňa neplatí pre ľudí, ktorí o nich píšu.”
