|
Na snímke vľavo je svojrázny zlatokop s fľašou svojej unikátnej pálenky jantárovky, ktorú pripravuje z liehu a prírodného jantáru. Asi 90 percent všetkých svetových zásob prírodného jantáru pochádza zo západu Kaliningradskej oblasti, najzápadnejšieho cípu Ruskej federácie. V meste Jantarnyj sa začalo s jeho ťažbou už v predminulom storočí. Najstaršia nemecká baňa bola vyčerpaná v 60. rokoch minulého storočia, dodnes sú však v oblasti objavované nové ložiská takzvanej modrej zeminy, ktorá je na jantár najbohatšia. Zberom, leštením a predajom jantáru sa tam živia celé rodiny. FOTO - ČTK |
S jedinečným svietiacim kovom pracuje v tmavej nezariadenej nevykúrenej miestnosti. V ruskom mestečku Jantarnyj na pobreží Baltického mora majú také dielne všetky domy. Majstrom je tam však Michail Pjermakov. Opracováva jantár, severské zlato.
"Jantár tu pozná každý. Prakticky všetci z mesta pracovali aspoň časť života v miestnom jantárovom závode alebo jantár predávali," hovorí. A dodáva, že veru i načierno. Nemci boli za jantár ochotní platiť neobvyklé ceny.
No záujem sa znížil. Kedy si sa ťažilo 700 ton ročne, dnes to už je iba 300 ton. "Sklady sú plné," vysvetľuje Pjermakov. "Obchod totiž stále stráži štát. Ešte tak rok potrvá, než sa prijmú zákony na súkromné podnikanie s jantárom."
Jantarnyj i neďaleký prístav Baltijsk boli donedávna uzatvorenými mestami. Vstup do nich si ľudia presadili až v polovici 90. rokov - aj to len na zvláštne povolenie. "Štát si všetko starostlivo strážil. Asi ani dnes by vás nepustili do továrne," ukazuje Pjemakov na neďaleký závod.
Jantár tam možno vidieť len v múzeu, rovnako ako dobové fotografie niekdajšieho banského strediska i baníkov pri práci. Z medovohnedého, žltého či z najvzácnejšieho - bieleho nerastu možno vyrobiť čokoľvek.
"Ozdoby, dózy, šperky,, sošky, spony, obklady, šachy. Cení sa jantár vnútri s muškami či rastlinkami. Pre hľadačov bolo vraj vždy šťastím, keď našli jantár s blchou. Naozajstnou," smeje sa sprievodca.
"Až budem veľký, budem predávať jantár," vyhlasuje sebavedomo už teraz 11-ročný Sergej Prašinskij. Zo špinavého vrecka vyberá najrôznejšie tvary a veľkosti jantárových kamienkov a ponúka ich návštevníkom. Hľadá ich cez víkend - cez týždeň musí chodiť do školy, čo ho hnevá.
"No teraz sa začína jar, to je dobré obdobie. V zime je zle," má všetko pod kontrolou budúci jantárový podnikateľ a dodáva: "Spočiatku to je ťažké, ale keď si zvyknete, ide to. Stačí brús a pasta - a je to vyleštené."
Sprievodca z múzea mladého "nepovoleného" obchodníka od dverí neodháňa. "Miestni obyvatelia chodia zbierať jantár na pobrežie už o piatej ráno, hneď po prílive. Turisti sa potom poobede čudujú, že na plážach nič nie je," dodáva Pjermankov. Ich ľudia z niečoho žiť musia.
(čtk, r)
