TEHERÁN, BRATISLAVA. Keď iránska režisérka Rokhsareh Ghaem Maghamiová stretla dnes 18-ročnú Afganku Sonitu Alizadehovú, dievča pracovalo v iránskom utečeneckom tábore ako upratovačka. V tábore žila štyri roky – v malej izbe spolu so sestrou a neterou, rodičia zostali v Afganistane.
Od detstva však snívala, že raz bude speváčkou ako jej idoly Rihanna, Michael Jackson či Eminem. Keď práve nepracovala, rapovala pre ostatné deti v centre.
Napriek tomu, že s afganskými rodičmi sa dlho nevideli, v 16-tich ju v tábore navštívila mama. S jedným cieľom: priniesť ju domov a predať za 9000 dolárov ako mladú nevestu. Jej rodina si tak mohla dovoliť kúpiť inú nevestu pre Sonitinho brata.
Som na predaj
Sonita sa stala svetoznámou tento rok, keď o nej Maghamiová natočila dokument s jej menom v názve. Režisérka jej svojimi krokmi zachránila budúcnosť, aj keď mnohí ju kritizovali za porušenie nepísaného pravidla dokumentaristiky, podľa ktorého filmári do deja nezasahujú.
Sonita sa totiž režisérky počas natáčania priamo na kameru pýta: „Kúpite si ma? Aj tak som na predaj.“
„Rozhodla som sa, že to spravím,“ opisuje Maghamiová podľa Deutsche Welle rozhodnutie zaplatiť za dievča dvetisíc dolárov. „Ak by som nechala niekoho, aby jej vzal život za dvetisíc dolárov, do konca svojho života by som sa cítila zle,“ dodáva.
Mladú raperku tak vykúpila na ďalších šesť mesiacov. Počas tých Sonita nahrala klip k piesni Nevesty na predaj (Brides for Sale), v ktorom spieva práve o tomto probléme konzervatívnej afganskej spoločnosti.
Dlhy aj priateľstvá
Detské sobáše sú v Afganistane nelegálne, no bežné. Často majú posilniť vzťahy medzi rodinami a kmeňmi. Samotné ženy pritom len málokedy majú právo na výber – otcovia ich predávajú aj starším a bohatším mužom, aby si napríklad z príjmov za sobáš vyplatili dlhy.
Podľa OSN je 15 percent žien v Afganistane vydaných ešte pred dovŕšením 15 rokov. Z celkového počtu manželstiev v krajine je 60 až 80 percent nútených, píše CNN.
Do zahraničných médií sa tento rok dostal prípad 14-ročnej Zahry z Kábulu. Tú otec predal mužovi, ktorý ju bil a zneužíval. Tehotné dievča sa v júli upálilo. Napriek jej smrti mnohí z jej rodiny rozhodnutie predať ju obhajovali.
Chce sa vrátiť domov
„Budem šepkať, aby nikto nepočul, že hovorím o predávaní dievčat. Môj hlas by nemal byť vypočutý, keďže je to proti právu šaría. Ženy musia byť ticho, je to naša tradícia,“ rapuje Sonita v klipe, ktorý jej pomohol afganskej tradícii uniknúť. Americká mimovládka jej totiž ponúkla štipendium na štúdium na škole v Utahu.
Získať víza trvalo niekoľko mesiacov. O svojom rozhodnutí povedala Sonita mame až z USA. Najskôr bola nahnevaná, no neskôr začala Sonita posielať rodine peniaze – zarobené napríklad na jej prvom koncerte. Dnes ju podporujú. „Dokonca čakajú na moju novú pieseň,“ povedala minulý rok pre CNN.
Dokumentárny film Sonita sa dnes dostáva na medzinárodné filmové festivaly a získal už viacero ocenení. Minulý víkend bol aj na slovenskom festivale Jeden svet, na DVD vyjde v marci.
Sonita, napriek tomu, že sa jej vzdelávanie v Spojených štátoch páči, sa chce do Afganistanu vrátiť a pokračovať v aktivizme. Podľa jej slov konzervatívna krajina potrebuje „ľudí ako ona“. „Moja rodina zmenila názor,“ hovorí pre CNN. „Ak viem ich názor zmeniť hudbou, tak možno môžem zmeniť svet.“
