ALEPPO, BRATISLAVA. Za posledných päť rokov nebola Sýria nikdy bližšie k mieru, vyhlásil v septembri pre Russia Direct analytik Juri Barmin. Bolo to v čase, keď sa prvýkrát Američania a Rusi zhodli na dodržiavaní prímeria pre humanitárne účely. Prímerie však vydržalo len pár dní a dnes – mesiac po jeho ukončení – je riešenie situácie ešte komplikovanejšie.
Po stroskotaní americko-ruských rokovaní sa k slovu hlási Európska únia. Hovorí o vyjednávaní, ale aj sankciách proti Rusku.
Únia bez vplyvu
Jedna vojna, dve mestá, dva osudy. V čom sa líši bitka o Aleppo od Mósulu Čítajte V pondelok pri nálete v Aleppe zahynuli desiatky ľudí vrátane jedenástich členov jednej rodiny. Podľa sýrskej civilnej obrany boli za útok zodpovedné ruské stíhacie bombardéry. Od skončenia septembrového prímeria zahynulo pri podobných útokoch vyše 430 ľudí. Aj keď v utorok útoky na pár hodín ustali, Rusko stále obvinenia z vojnových zločinov odmieta.
Únia chce teraz konať a na Rusko zatlačiť. Podľa Marca Pieriniho z think-tanku Carnegie Europe však Európa od začiatku konflikt v Sýrii podcenila a predpokladala, že Asadov režim skolabuje sám. Dnes má preto len minimálny vplyv na to, čo sa v Sýrii deje.
Nemuseli by to zmeniť ani sankcie. Tie sa už teraz týkajú vyše dvesto sýrskych politikov aj členov armády a viac ako 70 sýrskych firiem.
Niektorí európski politici posledný týždeň diskutovali aj o tom, ako namieriť sankcie aj proti Rusom. Európska únia ich už síce uvalila po anexii Krymu a počas konfliktu na východnej Ukrajine, no napriek tomu veľké politické výsledky nepriniesli.
Británia a USA zvažujú nové sankcie pre Sýriu. Možno i pre Rusko Čítajte „Budeme skúmať všetky možnosti, ako vyvinúť väčší tlak na Assadov režim, ale aj na jeho spojencov,“ povedal podľa Wall Street Journalu francúzsky minister zahraničia Jean-Marc Ayrault. Jeho kolegovia z Nemecka či Rakúska sú však skeptickí a sankcie sa tak nespomínali ani na utorkovom stretnutí v Luxemburgu.
„Neviem, ako môžu dlhodobé sankcie prispieť k zlepšeniu dodávok humanitárnej pomoci v Aleppe,“ povedal nemecký šéf diplomacie Frank-Walter Steinmeier.
Sankcie škodia
Podľa interného dokumentu OSN pritom ekonomické sankcie uvalené na Sýriu dlhodobo krajinu poškodzujú. Podľa magazínu The Intercept obmedzujú najmä prísun humanitárnej pomoci či liekov.
Napríklad americké sankcie voči sýrskym bankám komplikujú akékoľvek finančné prevody vrátane tých, ktoré slúžia na vyplatenie miestnych dodávateľov či humanitárnych skupín. Do krajiny sa často nemôžu dostať ani zahraničné lieky, zvýšili sa tiež ceny paliva aj potravín.
„Sankcie majú na ľudí horší vplyv ako samotný režim a Washington to vie z Iraku. Lenže vo Washingtone je tlak na to, aby sa niečo robilo,“ hovorí pre Intercept Joshua Landis z Centra pre blízkovýchodné štúdiá na Oklahomskej univerzite.
Šanca, že by situáciu v Sýrii zmenili sankcie proti Rusku, je podľa analytikov malá. Bezpečnostná agentúra Stratfor navyše pripomína, že by sa na nich museli zhodnúť všetky členské štáty. Rokovať sa o nich môže ešte tento týždeň.
Už dnes pritom viaceré krajiny vrátane Talianska či Slovenska vyzvali, aby Únia zrušila niektoré zo sankcií uvalených na Rusko pre ukrajinskú krízu. "Sankcie sú nezmysel. Nepriniesli nič k riešeniu vzťahov, čo sa týka Ukrajiny," povedal v utorok slovenský premiér Robert Fico.
Aj ruský prezident Vladimir Putin povedal, že sankcie problém nevyriešia a označil ich za súčasť izolačnej politiky proti Rusku.
Sankcie proti Rusku sú nezmysel, zopakoval Fico Čítajte Šanca na mier
Únia sa teraz snaží dosiahnuť aspoň ďalšie debaty o budúcnosti konfliktu. Na rozdiel od Američanov však šéfka európskej diplomacie Frederica Mogheriniová odmieta, že by chceli využiť silu.
„Únia nie je na sýrskej pôde hráčom. A osobne musím priznať, že som rada, že to tak nie je,“ povedala podľa serveru Politico. Tohtotýždňové stretnutia majú byť začatím rokovaní o budúcnosti Sýrie. Únia však podľa doterajších krokov bude skôr rokovať o humanitárnej pomoci a o ďalších šanciach na mier.
