BAGDAD, BRATISLAVA. Zahrá žila v Mósule, keď ho pred dva a pol rokmi obkľúčil a rýchlo obsadil Islamský štát. Odišla a teraz pomáha ako lekárnička slovenským lekárom v utečeneckom tábore pri irackom Dohuku.
Polovica rodiny však ostala doma. „Máme niekoľko domov a niekoľko áut, nechceli sme o to prísť,“ povedala pre SME sunnitská Arabka, ktorá pochádza z pomerne bohatej lekárskej rodiny. Pod kontrolou islamistov už viac ako dva roky žijú jej bratia či otec.
Nemajú to ľahké. Život v Mósule sa prakticky zastavil, obmedzilo sa zásobovanie, všetci žijú v strachu. Komunikujú cez mobil, no ani mobilná sieť či dodávky elektriny nie sú stabilné.
Väčšina ľudí prišla o prácu, aj Zahrina rodina žije len z úspor, ktoré sa skôr či neskôr minú. "Potom sa budú musieť spoľahnúť na ľudí okolo, tak to v našej spoločnosti funguje," priznáva.
Čoskoro sa to môže zmeniť. Iracká vláda v pondelok oznámila, že spúšťa dlhoočakávanú ofenzívu na mesto. Bitku označuje za poslednú, po ktorej dôjde k definitívnej porážke Islamského štátu v Iraku

Prečo je Mósul taký dôležitý?
Mósul je druhým najväčším mestom Iraku, pred obsadením Islamským štátom v ňom žili asi dva milióny ľudí. Teraz sa počet jeho obyvateľov odhaduje na 600-tisíc až milión ľudí, teda stále je to mesto s množstvom civilistov.
Práve miestnu mešitu Núri si líder teroristickej skupiny Abú Bakr Bagdádí vybral za miesto, kde v júni 2014 oznámil vytvorenie samozvaného štátu a on sa označil za duchovného lídra všetkých moslimov. V Mosule sa teda zrodil samozvaný kalifát.
Zároveň je najväčším prevažne sunnitským mestom v Iraku, v celej krajine dominujú šiiti. Pre sunnitov je dôležité, aby šiitska vláda ukázala, že sa ho naozaj snaží oslobodiť a je ochotná zaň priniesť aj obete, inak jej nebudú dôverovať.
Nedôvera panuje dlhodobo, no prehĺbila sa práve v bitke o Mósul v júni 2014, keď iracká armáda z mesta jednoducho ušla a s islamistami ani nebojovala. Tých pritom prišlo len asi päťsto, armáda teda mala jasnú prevahu.
Pre svet to zasa bol dôkaz, že Islamský štát nie je len ďalšou teroristickou organizáciou, ale skupinou, ktorá vie obsadzovať územia aj veľké mestá.
Kto ostal v Mósule?
Ide o ľudí, ktorí nechceli alebo nemohli ujsť. Ľudia, ktorí sa nechceli vzdať svojich majetkov. Tie si v meste vedia udržať, ak by odišli, zrejme by im vyrabovali domy.
Ostali aj mnohí sunniti, ktorí neverili šiitskej vláde a mali pocit, že vláda islamistov bude pre nich lepším riešením. Boli to síce teroristi, ale aspoň sunnitskí. Z tohto pocitu mnohí vytriezveli, keď videli verejné hromadné popravy a zavádzanie prísneho práva šaría.
A, samozrejme, v meste sú členovia Islamského štátu. Odhaduje sa, že bojovať je ich pripravených asi šesťtisíc.
Militanti sa už presunuli do obytných štvrtí, aby sa vyhli spojeneckému bombardovaniu. Bomby však vybuchujú aj pri domoch civilistov. „Deti sa už zbláznili z toho, že kúsok od nich dopadali americké bomby. Bol to hrozný hluk, okná boli rozbité, otriasali sa celé domy,“ cituje Guardian Abú Ammára, ktorý ušiel z Mosulu len nedávno.
