ARBÍL, BAGDAD. Kurdské polovojenské jednotky péšmarga oslobodili sedem dedín v blízkosti severoirackého mesta Mósul, kde sa v pondelok začala ofenzíva irackých vládnych síl zameraná na znovudobytie mesta z rúk džihádistickej organizácie Islamský štát (IS). Informovala o tom agentúra DPA.
Kurdskí bojovníci dediny dobyli po tom, ako na ne zaútočili z troch strán. Podľa hovorcu oddielov péšmarga brigádneho generála Halgurda Hikmata išlo o obce kurdské, arabské a kresťanské.
Kurdskí bojovníci obsadili tiež hlavné cesty pri meste Hamdáníja a postúpili približne päť kilometrov v smere na kresťanské mesto Bartella, ležiace približne 21 kilometrov východne od Mósulu.

IS má v Mósule bojovníkov z iných miest
Jednotky džihádistickej organizácie Islamský štát (IS) majú v irackom meste Mósul k dispozícii aj ozbrojencov, ktorí sa tam stiahli z iných kurdských miest.
Pre kurdskú tlačovú agentúru Rudaw tento predpoklad vyslovil veliteľ kurdských polovojenských jednotiek péšmarga Džamál Iminiki.
Podľa jeho slov sa do Mósulu zrejme stiahli aj islamisti z miest Ramádí, Tikrít a Bajdží, ktoré sú už pod kontrolou irackých vládnych síl.
Nie je možné robiť prognózy
V súvislosti so začiatkom ofenzívy v Mósule Iminiki upozornil, že v prípade takého veľkého mesta je nemožné robiť prognózy, ako sa boje budú vyvíjať.
Súvisí to okrem iného aj s nedostatkom informácií o počte islamistov, ktorí sa tam po porážke svojich síl v iných irackých mestách. Pripustil však, že porazení džihádisti sa mohli vydať bojovať aj do susednej Sýrie.
Saíd Mamuzini, ktorý je hovorcom Kurdskej demokratickej strany (KDP) v provincii Mósul, pre Rudaw vyjadril presvedčenie, že "vojna o Mósul bude krátka a IS bude porazený".

IS mení taktiku
Uviedol však, že podľa jeho informácií IS zmenil bojovú taktiku: na území Mósulu napr. vybudoval sieť tunelov, pripravil samovražedných atentátnikov a nastražil v meste míny.
Mamuzini tvrdí, že IS v Mósule bude bojovať podľa rozkazu svojho vodcu abú Bakra Baghdádího, ktorý chce, aby džihádisti Mósul bránili, ale ak by mesto nedokázali udržať, majú ho zničiť a spáchať masové vraždy civilistov.
Mósul - druhé najväčšie mesto Iraku - je od roku 2014 baštou islamistických džihádistov v tejto krajine.
Iracká armáda a jej spojenci, vrátane kurdských polovojenských oddielov, začali v noci na pondelok dlho pripravovanú operáciu, ktorej cieľom je získať mesto pod svoju kontrolu.
Exodus civilistov
Vo "vážnom nebezpečenstve" sa nachádza približne 1,2 milióna Iračanov po tom, ako tamojšia vláda spustila rozsiahlu ofenzívu v meste Mósul s cieľom oslobodiť ho od džihádistickej skupiny Islamský štát (IS), varovala humanitárna organizácia Nórska rada pre utečencov (NRC).
"NRC opakuje svoju výzvu smerom ku všetkým stranám konfliktu, aby bola zaručená bezpečnosť žien, detí a mužov, ktorí viac než dva roky žili pod brutálnym útlakom, tým, že sa ako najvyššia priorita zriadia únikové cesty," uvádza sa vo vyhlásení tejto organizácie, z ktorého citovala agentúra DPA.
"Najvyššou prioritou je teraz vytvorenie naozaj bezpečných ciest von z mesta. Už sme videli fatálne následky na takzvaných bezpečných trasách v prípade mesta Fallúdža, nemôžeme preto vystaviť takýmto rizikám znova ďalšie tisíce Iračanov," povedal riaditeľ NRC v Iraku Wolfgang Gressmann.
NRC upozornila, že v existujúcich utečeneckých táboroch v danej oblasti je k dispozícii miesto len pre niečo vyše 60-tisíc ľudí. V prvých dňoch ofenzívy sa ale očakáva únik vyše 200-tisíc civilistov.
Viaceré humanitárne organizácie varovali pred možnou humanitárnou krízou v Mósule. Podľa Úradu vysokého komisára OSN pre utečencov (UNHCR) je pravdepodobné, že z druhého najväčšieho irackého mesta utečie až 700-tisíc civilistov.
Ankara sa má zapojiť, Irak to v minulosti odmietol
Turecký prezident Recep Tayyip Erdogan vyhlásil, že Ankara sa zapojí do operácie zameranej na dobytie Mósulu.
Iracká vláda pritom takúto ponuku už v minulosti odmietla a trvala na tom, že pri ofenzíve sa bude spoliehať výhradne na vlastné sily.
"Budeme v tejto operácii... Nie je možné, aby sme zostali mimo," povedal dnes podľa agentúry DPA Erdogan v televíznom prejave. Ďalej zdôraznil, že Turecko má s Irakom 350-kilometrovú hranicu.
Turecký vicepremiér a hovorca vlády Numan Kurtulmuš uviedol, že Ankara už vycvičila 3000 bojovníkov, ktorí sa podieľajú na mósulskej operácií. Odkazoval tak na kurdské oddiely péšmarga a tiež sunnitské milície. Taktiež však zopakoval, že Ankara má aj "plán B a plán C", ku ktorým pristúpi, ak nebude môcť vstúpiť do Mósulu.
Turecko zároveň aj napriek odporu zo strany Bagdadu trvá na tom, že nestiahne svojich vojakov z vojenskej základne pri meste Bašika neďaleko Mósulu.