BRATISLAVA. Na začiatku augusta ľudstvo dosiahlo kritický bod roku, dokedy mohlo využívať prírodné zdroje bez poškodenia Zeme. Od tohto momentu žijeme na tzv. ekologický dlh, ktorý spôsobuje podstatnú časť klimatických zmien na planéte.
Slovensko tiež prispieva k nepriaznivej situácii. Patrí medzi priemyselne rozvinuté krajiny, ktoré využívajú viac zdrojov, ako planéta dokáže obnoviť, a zároveň pociťuje vplyvy ekologického dlhu na klimatickú zmenu.
Podľa aktivistov z Greenpeace Slovensko sú ekosystémy vo Vysokých Tatrách už dnes ovplyvnené vyššími teplotami, inváznymi rastlinami a živočíchmi.
„Vplyv v dôsledku zmeny klímy môže byť ešte výraznejší a môže viesť k zásadnej zmene prírody Tatier v porovnaní s tým, ako ju poznáme teraz,“ povedala hovorkyňa Greenpeace Slovensko Miroslava Ábelová.
Novinárka s Pulitzerom: Klíma nie je hrozbou budúcnosti, deje sa to práve teraz Čítajte Dlhujeme Zemi
Na konferencii o klimatickej zmene v Paríži v decembri 2015 sa predstavitelia rôznych krajín zhodli, že budú bojovať za zníženie emisií takzvaných skleníkových plynov. Členské krajiny Európskej únie chcú ich úroveň znížiť do roku 2020 až o dvadsať percent.
Dohoda, ku ktorej sa pripojilo aj Slovensko, vstúpila nedávno do platnosti. „Na základe tejto dohody by sme v druhej polovici storočia mali obmedziť limity na emisie na úroveň, ktorú vie spracovať príroda,“ uviedla hovorkyňa slovenského ministerstva životného prostredia Petra Stano Maťašovská.
Každý rok prichádza kritický bod skôr a skôr, čo je podľa Global Footprint Network, organizácie merajúcej ekologický dlh, spôsobené nadmernými emisiami a spotrebou energií či fosílnych zdrojov. Zatiaľ čo v 70. rokoch minulého storočia nastal takýto deň iba pár dní pred koncom roka, v roku 1980 sa už posunul na 3. novembra a v roku 2005 sme žili na ekologický dlh už od 3. septembra. Svoje možnosti na tento rok sme tak už presiahli.
Podľa klimatológa Alexandra Ača z českého Ústavu výskumu globálnej zmeny koncept ekologickej stopy treba vnímať veľmi konzervatívne. "V tomto smere by nám nestačilo ani sto planét,“ vysvetlil Ač.
Žijeme na účet zajtrajškov Čítajte Klimatické zmeny na Slovensku
Ekologický dlh značne prispieva ku klimatickým zmenám vo svete vrátane Slovenska. Slovenský hydrometeorologický ústav (SHMÚ) zaznamenal rast priemernej ročnej teploty o 1,1 stupňa Celzia za posledných sto rokov.
