Mestá pod vodou aj konflikty pre sucho. Viac utečencov ešte len príde

Klimatickí utečenci neprídu len z tichomorských ostrovov. Potápa sa aj New York, suchá a vysoké teploty zase vyprázdnia Blízky východ.

ILUSTRAČNÉ FOTO (Zdroj: Fotolia)

NEW ORLEANS, BRATISLAVA. Isle de Jean Charles, úzky ostrov na pobreží americkej Louisiany, bol pred šesťdesiatimi rokmi dlhý asi sedemnásť a široký osem kilometrov. Dnes má ledva tri kilometre a z jedného brehu na druhý vám stačí prejsť len štyristo metrov.

Indiánski predkovia Joann Bourgovej tu pestovali zeleninu a rybárčili. Dnes je pôda nasiaknutá slanou vodou a každá búrka či hurikán znamená, že jej dom opäť zaplaví. „Bola to zem nášho starého otca,“ hovorí Bourgová pre New York Times. Aj ona sa chystá čoskoro odísť.

Komunita asi 25 rodín bude prvou, ktorú môžu v Spojených štátoch označiť za klimatických utečencov. V januári vláda odsúhlasila 48 miliónov dolárov pre Louisianu na presídlenie týchto rodín.

Projekt má byť pritom modelom pre ďalšie podobné prípady – a rýchlo stúpajúca hladina ukazuje, že ich bude čoraz viac.

Prečítajte si tiež:Prečítajte si tiež: Zatiaľ mierime ku katastrofe: Tri scenáre klimatických zmien

Klimatický utečenec? Neexistuje

Ioanea Teitiota z tichomorského štátu Kiribati minulý rok v septembri zatkli na Novom Zélande – prekročil totiž čas povolenia na pobyt. Azyl nedostal, aj keď tvrdí, že je prvým klimatickým utečencom a jeho domov sa potápa.

Medzinárodné právo totiž pojem klimatický utečenec nepozná.

Pre klimatické zmeny sa presťahoval za poslednú dekádu jeden z desiatich ľudí žijúcich v tichomorských krajinách. Takmer tridsať percent obyvateľov ostrovného štátu Tuvalu sa buď už odsťahovalo do iných krajín, alebo sa presúvali v rámci ostrovov.

Klimatickí utečenci pritom už nie sú len doménou tropických ostrovov v Tichom oceáne. 

Do bezpečia pred rastúcou hladinou Čukotského mora sa presúvajú miestni obyvatelia Aljašky, bangladéšska Dháka, americký Houston aj filipínska Manila sa postupne o centimetre potápajú.

Už v roku 1990 predpovedal Medzivládny panel pre klimatické zmeny, že pobrežná erózia, záplavy a poľnohospodárske deformácie vyženú z domova do roku 2050 až 200 miliónov ľudí.

Pokračovanie článku patrí k prémiovému obsahu Sme.sk
Aj vy môžete byť jeho predplatiteľom

Ročné predplatné
29 €
Objednať
Ušetríte až 17,80 € v porovnaní s mesačným predplatným
Štvrťročné predplatné
9,90 €
Objednať
Ušetríte 1,80 € v porovnaní s mesačným predplatným
Mesačné predplatné
od 0,98 €
Objednať
Cena 0,98€ platí pre nových predplatiteľov prvý mesiac. Ďalšie mesiace sú za štandardnú cenu 3,90€.

Už mám predplatné - prihlásiť sa

S predplatným získate:
  • neobmedzený prístup k obsahu Sme.sk, Korzar.sk a Spectator.sk
  • viac ako 20-ročný archív Sme.sk
  • čítanie a rozhovory z príloh TV OKO/TV SVET, Víkend a Fórum
  • neobmedzený počet diskusných príspevkov
  • neobmedzený prístup k videám a slovenským filmom na Sme.sk
  • dostupné na PC a v aplikáciach Android a iPhone

Hlavné správy zo Sme.sk

KOMENTÁRE

Ekumenik Trump? To nevie, zato stomiliardový biznis áno (Schutzov týždeň)

Proti „ideám“ Sme rodina je šuvix aj nový „sociálny balík“ Smer-SNS-HíD.

DOMOV

Cirkev o podpore Kotlebu: takto sa kňazi nesmú správať

Biskupi ideológii pozornosť nevenujú.

DOMOV

Politici, ktorým zrušia stranu, nebudú môcť ďalej pôsobiť

V zahraničí zákaz znamenal pre niektorých ľudí politický koniec.

Neprehliadnite tiež

Erdogan nechce, aby bolo v názvoch tureckých športovísk slovo aréna

V zdôvodnení pripomenul, že ide o cudzie slovo, ktorého pôvodný význam poukazoval na boje gladiátorov.

Poslanci Bundestagu môžu navštíviť nemeckých vojakov v Turecku

Povolenie návštev na základni NATO je prvým signálom uvoľnenia napätia v nemecko-tureckých vzťahoch.

Poľskí politici rozhodujú o materniciach, kričia aktivistky. Zakázali 'tabletku po'

Čierny protest sa môže vrátiť, poľský parlament už nezakazuje potraty, ale obmedzuje prístup k antikoncepcii.