BRUSEL. Obnovenie kontrol na vnútorných schengenských hraniciach by si v dotknutých štátoch vyžiadalo náklady tri miliardy eur ročne popri 20 miliardách, ktoré by zrušenie Schengenu znamenalo v prvej etape. Uvádza sa to v novej štúdii, ktorú na objednávku Európskeho parlamentu (EP) vypracoval nezávislý inštitút RAND Europe.
Správa skúma možný vplyv zrušenia Schengenských dohôd v období, keď viaceré krajiny EÚ zvažujú predĺženie dočasných hraničných kontrol. Takéto kontroly pod tlakom migračnej krízy zaviedli doteraz štyri krajiny EÚ - Dánsko, Nemecko, Rakúsko a Švédsko - a Nórsko.
Kvóty sú možno mŕtve. Aké iné riešenie má Európa? Čítajte Rozhodnutie o možnom predĺžení musia uvedené krajiny prijať do 12. novembra a prinajmenšom Dánsko už naznačilo, že sa bude usilovať o predĺženie dočasného režimu vnútroschengenských kontrol. Podľa niektorých zdrojov z diplomacie EÚ by sa mohlo k Dánsku pridať aj Nemecko.
Podľa Schengenských dohôd môžu byť dočasné hraničné kontroly zavedené len v naliehavých situáciách, a to najviac na dva roky.
Štúdia inštitútu RAND Europe naznačila, že opätovné zavedenie kontrol na vnútorných hraniciach EÚ by členské krajiny stálo v prvej etape od 100 miliónov do 20 miliárd eur, v závislosti od toho, či by tieto kontroly boli dočasné alebo trvalé.
Predpovede ekonomických dôsledkov zrušenia Schengenu brali do úvahy možné náklady na fyzickú obnovu hraničných priechodov, administratívne náklady spojené so správou hraníc, a tiež nepriame náklady spôsobené spomalením a narušením dopravy tovarov či cestovného ruchu.
