BRATISLAVA. Ten plán nikdy nebol dokonalý, mal byť len dočasný, ale najmä mal ukázať, že členské štáty Európskej únie sú odhodlané riešiť migračnú krízu spoločne.
Mechanizmus povinných kvót, na základe ktorých si mala Únia podeliť aspoň časť žiadateľov o azyl, ktorí prídu na kontinent, nedávno v referende odmietla aj väčšina maďarských voličov, aj keď referendum bolo pre slabú účasť neplatné. Už vtedy to však bol takmer mŕtvy projekt.
Európska komisia sa zatiaľ kvót nechce vzdať, ostávajú v platnosti aj napriek žalobe zo Slovenska. Zároveň však konečne chce prísť s akýmsi plánom B. Do riešenia migračnej krízy plánuje oveľa viac zapojiť štáty, odkiaľ utečenci prichádzajú. Po dohode s Tureckom o vracaní migrantov najnovšie intenzívne rokuje aj s africkými štátmi.

Práve táto téma bude jednou z hlavných na rokovaniach ministrov vnútra a spravodlivosti v Luxemburgu, ktoré sa konajú vo štvrtok a v piatok. Povedie ich slovenský minister vnútra Robert Kaliňák a ministerka spravodlivosti Lucia Žitňanská.
K odporu Maďarska, Slovenska a čiastočne aj Česka sa čoraz viac pridávajú aj donedávna najväčší zástancovia kvót. Podľa rakúskeho ministra zahraničia Sebastiana Kurza to bol „nesprávny“ nápad. „Myslím, že Únia by sa ho viac nemala držať,“ cituje ho Welt am Sonntag.

Analytik: Riešenie je mimo Únie
„Nie je to udržateľné riešenie,“ súhlasí aj šéf českého think-tanku Evropské hodnoty Radek Hokovský. „Akékoľvek udržateľné riešenie musí spočívať v opatreniach mimo Európskej únie,“ tvrdí pre SME.